Little girl

4.kapitola

,,No čo pohráme sa mačička ? " spýtal sa opĺzlo . ,,Ale samozrejme kocúrik."odpovedala som mu .Sotila som ho a podkopla mu nohy. Trochu sa zapotácal ale udržal rovnováhu , udivene na mňa pozrel ,,Čo si to dovoluješ?"zrúkol . ,,To čo si zaslúžiš!" aj ja som zrevala. Dala som mu pesťou do hlavy a on sa bezvládne zviezol na zem.

Pomocu runy zbrane som si vyčarovala katanu a strážcovi za mnou usekla hlavu.
Chlap čo ešte pred chvíľou predával osudy nevinných sa krčil na zemi . No ani to mu  nepomohlo.Aj on skončil bez hlavy.

Všetci vojaci sa začali dobrovoľne hrnúť do boja. Do spárov smrti. Do mojich spárov . A už ani im nič nepomohlo . Vyzeralo to ako po bojisku. Ale mne to bolo fuk. Ja to upratovať nebudem.

Myslela som si že Erik bude obraňovať svojich vojakov alebo im aspoň pomôže ale on nič ani sa nepohol iba sa na mňa pozeral s úžasom, pokorou ale bola tam aj iskrička čiastočnej zlosti. Bola som síce polichotená ale na to nieje čas . Teraz je čas na kráľovu smrť.

Čím bližšie som bola tím viac jeho poľad zvážnel. Možno aj vďaka môjmu psychopatickému úsmevu na tvári. Už som bola asi dva kroky od neho keď ma príšerne rozbolela hlava. Akoby mi niečo chcelo vyvariť mozog z hlavy. Nič viac si potom nepametám iba jeho slová ,,Tá sa mi páči je veľmi bojovná. Nezabite ju ."
 

                      ()()()()()()()()()()()

Ráno som sa zobudila v malej ošarpanej miestnosti . Chcela som sa pohnúť ale moje telo zaplavila neznesitelná bolesť .
Opatrne som sa postavila i keď sa mi to moc nedarilo.
Poobzerala som sa po tej..no...izbietke ?
A zbadala som dalšiu slamenú postel . Na nej ležalo čosi chlpaté a veľké.
Neriešila som to a opatrne sa postavila.
Skontrolovala som svoje krídla. Bohužial už som ich nemala , no cítila som že sú v poriadku ako pred tým.

Môjmu pádu zabránil mini stolík vedľa postele. No to už z vedlajšej postele vyliezala tá chlpatá vec.  Chcela som si pomocou runy vyčarovať zbraň alebo štít čokolvek čo by ma obránilo . No niečo ma blokovalo. A po dôkladnom skúmaní môjho tela som si konečne všimla strojcu môjho bloku . Bol to zasratý démonský náramok. Ako veľmi ja tú *****inu nenávidím ! Je to náramok ktorý obmedzuje vaše schopnosti a odstrániť ho vie iba príslušný démon čo vám ho dal. Prisahám že ho zabijem.

No to už na mňa skočila tá chlpatá vec čo som akosi medzičasom zistila že je vlkodlak . A veruže to bol statný alfa.
Ledva sa mi ho zo seba podarilo zhodiť už bol na nohách pripravený na útok.
No ja som neváhala a využila jedinú vec ktorá funguje aj s náramkom . A to démonský "spev". Ihneď si labami zakril uši . No veľmi rýchlo sa spametal . Skočil na mňa a bolestivo sa mi zahrizol do ramena . No to už ho niečo silno odhodilo do steny . Skôr ako som sa spametala mi niekto k nosu priložil servítku s uspávadlom.