Little girl

9.kapitola

Ruku som mala síce v ohni , keďže som porušila prísahu no nemala som moc na výber . Na izbe som sa prezliekla do niečoho čistejšieho a zjedla som jedlo ktoré mi zatial priniesli slúžky . Na izbe nikto nebol a tak som usúdila že chlapci išli na spoločnú večeru a mňa tu Pat a Mat za trest nechali s myskov dákej gebuziny , no stále lepšie ako nič.
Kráľ ma stále nedal zabiť z čoho usudzujem že mužov má veľa a to čo som urobila nieje až taká tragédia.

Po pol hodine meditovania nad knihou ma to prestalo baviť , veru komu sa chce študovať techniky boja keď ich dávno perfektne ovláda ?
Dala som si teplý kožuch a zaumienula som si že malá prechádzka na čerstvom vzduchu nezaškodí. Pred dverami stál Pat a Mat a po dlhom naozaj dlhom argumentovaní sa mi ich podarilo presvedčiť aby išli so mnou . Ako pravý gentlemani mi dali asi 2 metre priestoru no stále to vyzeralo komicky , väzenkyňa a jej dvaja ochrancovia . Prechádzka po záhrade bola úžasná , stihla som si pozrieť altánok , jazierko , ovocný sad , malú vinicu , veľký dub a stajňu kde som sa napokon aj trochu zdržala pri rozhovore s chlapcom čo sa stará o kone , vysvetlil mi že aj ako väzenkyňa mám právo jazdiť na koni a tak som si zaumienila že keď budem mať najbližšie voľno , pôjdem si zajazdiť. Po návšteve stajne som bola taká šťastná že som až poskakovala . Bohužiaľ dobrá nálada mi neostala dlho keďže pred dverami do mojej izby stál princ , pyšne ako páv. Vysvetlil mi že od zajtra rána začínam pracovať a ja som mu riadne napľula do ksichtu za čo som dostala kopanec od Pata do nohy no stálo to za to . Princokráľoblbec mi povedal že ma očakáva okolo siedmej ráno a dokonca ma ráno prídu slúžky pripraviť a ak neprídem na čas dá ma na týžden zavrieť do hladomorne.
Nie som práve veľký fanúšik hladomorní čiže toto neprichádza do úvahy. V mojej  izbe ma čakali iba chrápajúci chlapci a rozheganá posteľ a tak mi neostávalo nič iné ako si ísť ľahnúť a počkať na daľši deň.

Ráno ma naozaj prišli zobudiť slúžky , nebyť ich otravnosti nikdy by som nevyliezla z postele . Učesali ma , navoňali ma , nalíčili ma a obliekli mi otrasné slúžkovské šaty , tak sa mi zdá že moje boli užšie ako tie ich . Bohužiaľ teraz som jednou z nich a neviem si predstaviť čo tieto úbohé nemé tváre museli prežiť. No ja si z toho ťažkú hlavu nerobím , odpornejšia vec ako princov ksicht neexistuje . Rozlúčila som sa s chlapcami a popriala im pekný deň v práci a poslušne som odišla za slúškami.

A teraz je presne sedem hodín jedna minúta a ja nehybne stojím ored dverami pricovej komnaty a ani si neviem predstaviť aké hrôzy budem musieť robiť , no raz tam budem musieť vojsť a tak zatlačím kľučku a konečne otvorím dvere.