Little girl

6.kapitola

Vojak ma viedol tmavými chodbami a dlhými schodami až do najvyššej veže .
Zaklopal na dvere a asi po troch sekundách sa ozvalo tiché daľej. Vojak sklopil pohľad , otvoril dvere a vsotil ma dnu .
,,Debil." Potichu som si zamrmlala . Z rohu sa ozvalo hlboké zasmiatie . Miestnosť bola pekne zariadená . V rohu bola vyššia čierna manželská posteľ potiahnutá baldachýnom.
Pri nej stál stolík z tmavého dreva a vedľa stála veľká skriňa. V rohu bol tmavý kút.
Moje oči ma ako vždy nesklamali a zreteľne som videla čierne kreslo ktoré imitovalo trón.
Na ňom sedel On.
Na tvári mal ten svoj princezničkovský úsmev od ucha k uchu od ktorého každá padala do kolien. Ale ja nie .
Zavrčala som a išla k nemu.
,,Čo odomňa chceš ? " Opýtala som sa ho úplne bez okolkou.
,,Takže za trest mi odteraz buďeš robiť osobnú slúžku ak ťa zavolám budeš mi upratovať. Inokedy budeš pomáhať v kuchyni alebo prať a ak ma neposlúchneš budeš zavretá v klietke . " povedal povýšenecky. Ja nebudem nikomu robiť slúžku.
,,Čože !!! "Tak toto ma extrémne nasralo.
,,Ihneď mi daj dole ten náramok a v pokoji odýďem inak ti rozbiem tú škaredú papulu." Zvreskla som na ňho. Vyditeľne sa zľakol lebo trocha poskočil.
,,To asi nepôjde." Odvetil pokojne .
Bože ako ma iritoval.
,,To si piš že pôjde . Ja sa o to postarám buď po dobrom alebo po zlom a to znamená z mojou pesťou v tvojej tvári."
Už tichšie no stále naštvane som reagovala. A prestaň sa na mňa vyškierať ako by ti to tu patrilo. Nemôžeš mi rozkazovať. Si nikto . Rozumieš mi ? Tvoja matka bola obyčajná štetka ktorá uspokojovala kráľa . No na neštastie mala teba a bola taká sprostá že o tom všetkým povedala. NIKTO !!

.
.
.
.
Hups
.
.

     Toto asi nebol moc dobrý nápad.

Erik sa rozbehol a chitil ma pod krk. Vyzeral dósť naštvane.
No ja som bola tiež. Nikomu nebudem robiť slúžku ani mu utierať riť.
Kopla som ho do brucha a odhodila . Síce nie ďaleko no aspoň niečo.
Kým vstal ja som pribehla ku krbu , zobrala železnú tyč ktorou sa upravuje oheň. Bola celá žeravá. Keď sa Erik postavil rozbehla som sa k nemu a celou silou som ho šlahla do boku . Z revom sa zviezol na zem. Chvíľku som sa na ňho len nemo pozerala no potom som sa dala na útek. Čo si o sebe myslí že sa mu budem klaňať alebo čo ? Pribehla som k oknu a uvedomila som si že radšej zomriem ako robiť slúžku tomuto dementovi . Postavyla som sa na parapetu. Posledný krát som sa otočila a zbadala mocného kráľa ktorého skolila žena ako sa zdvíha zo zeme. Do dverí vbehli stráže . A moje posledné slová plné nenávisti a odporu sa ešte niekoľko minút niesli hradom.
,,Radšej zomriem ako tebe , vrahovi robiť slúžku."