Shawn & Me [POZASTAVENÉ]

Obálka

Zobudila som sa v krásne voňavých perinách a veľkej posteli. Práve som sa nasťahovala do veľkého domu a spálnu aj s terasou mám na otočenú na východ. Hneď ako som vstala a obula si papuče odostrela som závesy a krásne vychádzajúce slnko mi zasvietilo do tváre. Zišla som po schodoch dole a moje nohy nasmerovali do kuchyne. Zapla som kávovar a išla vybrať poštu. S plnou rukou obálok som si išla po kávu ktorá už bola hotová. Znova som vyšla hore do mojej spálne a položila som poštu aj kávu na stôl na terase. Deň skoro ako každý iný. Až na to ,že  na každom kroku nebola moja mama a nepýtala sa ma na všelijaké otázky ako napríklad: ,, Ako si sa vyspala?" alebo ,,Kedy si prišla domov z tej oslavy či kde si to bola?". ,, Ach to ticho povedala som si sama pre seba a ešte stále v mojom obľúbenom pyžamku som si sadla na hnedú pletenú stoličku a po jednom začala rozbalovať poštu. Všetko listy od mamky, že si mám dávať pozor a také tie reči ale ten posledný bol zvlášny. Pekne zabalený a inej farby ako tie mamine. Rozhodla som sa, že ho odbalím ale zazvonil mi mobil. Správa od mojej najlepšej kamarátky : ,, Ten tvoj cover je užasný...teda...ako všetky ostatné ❤" Položila som list na nočný stolík a odpísala : ,, Jeeej ďakujem ❤si zlatko 😘" Položila som mobil a niekto zazvonil pri dverách. Zišla som dole a dvere otvorila prišiel moj kamarát Mark. Nevidela som ho asi 2 mesiace lebo bol v LA. Spravil jeden velký krok a kedže je odomňa asi o pol metra vyšší aby ma mohol objať musel ma zdvyhnúť. Objal ma a kým som si stihla uvedomiť kto to vlasne je už som pod mojimi nohami necítila zem. Keď som už stála nohami pevne na zemi povedal : ,,Vieš nooo bol soom..." skočila som mu do reči : ,, No v LA ja viem a ďalej?" ,,No presne a stretol som Shawna." Keď to dopovedal zapchal si uši a keď som dokričala niečo ma napadlo : ,, Počkaj a čo tam robil? " Odpovede sa snažil vyhnúť lenže ako ma pozná...proste sa to nedalo a on to vedel takže odpovedal : ,, No bol v tej show kde som robil kameramana. " Vypleštila som oči : ,, Čo? Prečo sa o tom dozvedám až teraz? " ,, Počkaj ešte niečo...keď sme dotočili prišiel za mnou a spýtal sa ma na teba." Nič som nemusela hovoriť moja tvár hovorila za všetko. ,, chcel vedieť či už si dostala tú obálku." Potľapkala som ho po pleci a vybehla hore do izby. Vzala som obálku a zišla som znova dole. Zobrala som Markovu ruku a posadila som ho na gauč. ,, Akože toto je od neho hej? " Opýtala som sa ho. Len mykol plecami a spýtal sa či už som to čítala. ,, Nie ale teraz už sa to bojím otvoriť...ako o mne vlastne vie?" Stále som uprene hľadela na obálku. ,, No ževraj videl tvoj cover ktorý je mimoriadne dobrý...tvrdí on aj ja." Pozrela som sa na neho a keď to do dopovedal slzy od šťastia sa mi hrnuli do očí. ,, no už to otvor a čítaj" Rýchlo som opäť pozrela na obálku a začala veľmi rýchlo otvárať.