Pomsta Olympu

Pomoc od najbližších - Josh

Ospravedlňujem sa, že dlho nič, ale vážne som nemala nápad ako ďalej. Tak som si šla večer zabehať a hneď som vedela ako ďalej. Vážim si to, že toto aspoň dakto číta. ;) Enjoy...

Zahnal som sa mečom a hneď sa rozpadla na prach. Otočím sa a preseknem ďalšiu. Za hodinu som sa ich striasol. Čím viac idem na sever, tým viac empusý stretnem. Za týždeň ich je viac než dosť. Už musím byť blízko. Stopom som sa dostal najďalej na severm kde som uvidel hranice mesta a veľa veľa hmly. To musí byť ono. Dúfam, že za ten rok sa to tam nezmenilo a nezabudli na nás. 

Prešiel som cez bránu, ktorú strážila Nidia. Hneď ako ma uvidela cez okno jej domčeku mi otvorila bránu. Verím v to,  že keď ma nevideli rok, tak na mňa zabudli a budú na mňa útočiť. Totiž ja s Mackenzie máme silný pach polokrvného. Preto mi dali náramok z draki kože, ktorý im mám ukázať a oni pochopia, dúfam. Prešiel som cez bránu a okolo mňa sa postavili štyria, čo strážia bránu s mečmi v ruke. Pozrel som sa na nich a povedal :,,To skutočne nebude nutné." Hodil som grimasu. ,,To rozhodneme my!" Povedal známi hlas za mojim chrbtom. Otočil som sa pomaly. Stála tam Tamra. Škreli sa na mňa ako na idiota, ale mám ju za to rád. Rozbehla sa a skočila mi do náručia. ,,Dlho si tu nebol, už som si myslela, že nikdy neprídeš." Bolo vidieť aká bola sklamaná. Sľúbil som Mackenzie, že sem neprídem, ale ja som sem stále chodil, pokým Mackenzie nezmyzla. ,,A kde máš sestru?" Posmutela. ,,O to práve ide." Pozrel som sa na ostatný a naznačil som jej nech idú preč. Tamra pochopila. Otočila sa na nich a skríkla. ,,Odíďťe! Toto je súkromný rozhovor." Zavrčala tak isto ako Mackenzie, keď jej niečo vadí, alebo cíti nebezpečie. Ale od Tamri je to roztomilé.

Usúdili sme, že by bolo lepšie sa porozprávať u nej doma. Prešli sme cez celé námestie a asi po piatich minútach sme boli u nej. Celý dom voňal od rôznych byliniek a lektvarov, presne ako u Nidii. Vyzul som si premočené čierne conversy a prešiel do obývačky celý premrznutý na kosť. Totiž, draki žijú v horách, kde je vlhko a hlavne zima. Ja mám radšej teplo a pláž. Lenže momentálne sme vo vnútrozemí a ďaleko od mora. 

Sadli sme si na gauč oproti krbu. Prestal som sa triasť a začal som vysvetlovať. ,,Prestal som sem chodiť, lebo som musel ísť hľadať Mackenzie." Tamra bola vystrašená a zároveň rozrušená. ,,Videla som ju týždeň po tom, čo si odišiel." Odpovedala a ja som videl, ako jej v hlave lietajú myšlienky. ,,Šla okolo, bola rozrušená. Pred niekým utekala. " Odvrátila pohľad do krbu. Vedel som , že mi niečo tají. ,,Pred kým?" Chcel som vedieť. ,,To neviem. Iba sa tu zastavila a odišla." Sklopila zrak. ,,Hovorila kam išla?" Prisunul som sa k nej bližšie. ,,Iba, že ide do Grécka." Vyvalil som na ňu oči. ,,Do Grécka?! Prečo by to robila?" V tom mi to došlo. Plánovali sme Pomstiť Olymp. Lenže, museli sme počkať ešte rok. ,,Lissa!" Skríkol som zo zamyslenia. ,,Čo?!" Nechápala Tamra. ,,Musím nájsť Lissu a potom prídem za vami, a pôjdeme do Grécka." Vstal som a rozbehol som si vziať z chladničky nejaké to jedlo. ,,Môžem si zobrať zasoby?" Tamra na mňa bez pohnutia zazerala, ale nakoniec sa ozvala : ,,J, jasné." Zobral som si dve fľaše čistej vody, nejaké to ovocie a chleba. Dúfam, že s tím nejak prežijem. Už som bol na odchode medzi dvermi. Otočil som sa na Tamru, ktorá nebola veľmi nadšená, že zasa odchádzam. ,,Ach Tamra..." podišiel som ku nej a objal ju.  ,,Ja nechcem aby si šiel sám, pôjdem s tebou." Vydýchla Tamra. Odtiahol som si ju odo mňa a zmätene som sa na ňu pozrel. ,,Vieš, že tam sú lovci a čakajú, kým vyjdete von?" Nechcel som o ňu príjsť. Ale, chcel som aby šla so mnou. ,,To ma nenapadlo, ale aj tach chcem ísť! Obludy ma cítia na kilometer a nepriblížia sa ku mňe." S nádejou v očiach sa na mňa pozrela. ,,No dobre, ale čo sestra a ostatný?" Nechcel som aby to vyzeralo, že som ju uniesol... ,,To bude v poriadku, telepaticky jej poviem.." Zamyslela sa. Jasné, veď aj ja to s Mackenzie dokžem, v tom som si uvedomil, že sa musia s tej školy čo najrýchlejšie dostať. A do Grécka, nie New Yorku. ,,Už je neskoro môžem u teba prespať?" Spýatal som sa. ,,Jasné. Vyrazíme zajtra." Pousmiala sa a hneď mi doniesla veci na spanie.

Rozhodol som sa spať na gauči. Po chutnej večeri som si lahol prikryl sa a skúsil som sa dohovoriť s Mackenzie. Je to ako rozprávať sa s ňou pomocou myšlienok. Poriadne som sa sústredil. 

Mackenzie ak si tam ozvi sa prosím. Dlho nič. Už som si myslel, že to nejde a chcel som ísť spať, a zrazu sa ozvala Mek. Vždy som jej vravel Mek. Mackenzie je pre mňa moc dlhé.

Josh si to ty? Ozval sa Mekkin hlas v mojej hlave.

Áno. Počuj potrebujem... Josh čo sa to deje? Prečo ťa počujem? Počuj sústreď sa, vysvetlím ti to neskôr. Potrebujem aby si išla do Grécka. Chcel som pokračovať, ale zasa mi skočila do reči.

Prečo do grécka?Mňa porazí! Prečo si nič nepamätá?! Za to môže určite Kirké. Lebo chceme pomstiť Olymp!

Ostalo ticho. Dúfal som, že sa to spojenie nezrušilo. Mek si tam? Potichu som začal.

A, áno, len som si na niečo spomenula.

A na čo? Chcel som vedieť. Ale šikula ma odbila. Na nič! Do toho ťa nič!

A čo ty? Spýtala sa ma.

Ja zatiaľ pôjdem nájsť Lissu a dobehnem vás. Odpovedal som.

Počkať! Nás? No na to som nedomyslel. Jason sa nemôže dozvedieť, čo plánujeme.

Ty s Jasonom. Ale ak sa ťa spýta na hocičo, nesmieš mu povedať pravdu! Jasné?

Okej. A dokedy tam máme byť? Presne za týždeň to bude rok.

Za týždeň. Oznámil som.

A to stihneme? Spýtala sa.

Maly by sme... Dúfam, inak môžeme čakať ďalších tridsať rokov.

Aha no dobre. Pokúme sa.

A ešte stále si v kóme? Vyzvedal som

Nie. Včera som sa prebrala. Ulavilo sa mi.

Musím si oddýchnuť. Mala som ťažký deň. Cítil som, že sa jej niečo stalo, ale v tom sa spojenie zrušilo.

Strašne ma rozbolela hlava, asi z toho, že som skúšal sa takto dohovoriť s Mek druhý krát. Vytiahol som z vrecka ambróziu a dal som si ju. Hneď mi bolo lepšie a zaspal som.