Pomsta Olympu

Útek - Mackenzie/Josh

Pozdravujem z Chorvátska! Pri vode som dostala hŕbu nápadov. Našťastie som rozchodila tablet a máme tu úžasnú wifi. Tak vám prajem krásne prázdniny. Venujem všetkým, ktorý milujú more. PS : Pozdravuje vás Poseidón :DDD ...Enjoy

,,Jason! Jason!" Triasla som ním. Hneď ako mi dovolili sa prejsť po chodbe, som uvidela ako sa Jason zviezol k zemi. Nevizeral triezlivo... Rýchlo som k nemu pribehla. Ležal tam takto dobrú pol hodinu. Najprv som zistila, či dýcha To bolo v poriadku, potom som ho začala mierne fackovať. Nezabrali, tak triasť. Asi po pol hodine námahy sa prebudil. Prudko otvoril oči a zdvihol sa zo zeme, div mi jednu nevlepil. ,,Do prdele Jason!" Zjapla som. Vyzeraz dezorientovanšie a zmätenejšie než ja. ,,Preboha! Čo sa

stalo!'' Zjačala som viac než som chcela. Jason sa všade obzeral. Potom zostal pohľadom na mne. ,,Kde som to?" Spýtal sa. ,,Pred ošetrovňou." Nadvihla som obočie, čo tým myslí? Chytil ma za ramená a neprijemne sa na mňa pzeral a premeriaval si ma. Dnes ma totiž pustili z ošetrovne, tak som sa obliekla a pobalila. ,,Musíme ihneď odísť!" Prerušil ma z myšlienok Jason. ,,Hej." Odpovedla som zamyslene. No jasné! Včera večer so mnou hovoril telepaticky Josh. ,,Počujem, netuším kam, ale ..." ,,Do Grécka." prerušila som ho. ,,Ako to vieš?" Spýtal sa upodozrievavo. Nemohla som mu povedať, že od brata.Niečo mi vraví, že to nie je dobrý nápad. ,,Proste to viem. Zo sna." Dúfam že to zožerie. Zamyslel sa. ,,Tak dobre. Pobal si veci. Čakám ťa pred tvojou. Izbou." Oznámil a podom bežal do školy. Chvíľu som tam stála ako stĺp, ake nakoniec som sa pozviechala a zašla do ošetrovne pre zvyšok mojich vecí.

Ako tak idem cez školu, nikde nevidím Zoru Janu a Mareka. Kam všetci zmyzli? Prestáva sa mi to všetko páčiť. Najprv to pri rieke, potom Jasonovo srávanie a teraz toto.

Vletím do izby s nádejou, že je tam aspoň Jane alebo Zora. Len je tam ticho pred burkou. Ako im oznámim, že som musela odísť? Dúfam, že to pochopia. Zobrala som si väčšiu modrú školskú tašku. Spomínam si, ako som včera spala a v sne sa mi prihovoril Josh. Úplne ma to vyľakalo. S Joshom sme sa dohodli, že máme ísť do Grécka. A on ma potom dobehne. Zaujímalo by ma kde je...

Josh

Už sme šli tri dni a stále nič. Nikdo nás neprenásledoval ani nezabíjal. Prestávalo sa mi to páčiť.

Vedľa mňa si spokojne kráčala Tamra. Od prvej chvíle, čo som ju zbadal, som sa zamiloval. Jej zmysel pre humor, jej prenikavé modré oči a blond vlasy. Zakaždým keď sa na mňa pozrela, bol som v rozpakoch a potili sa mi dlane. Tak som skúsil dačo prehovoriť.

,,Inak, keď sme boli preč, zmenilo sa dačo? " Spýtal som sa. Tamra sa pozrela do zeme a ja som hned vedel, že sa niečo stalo. ''Ani nie." Aha! ,,Akože ani nie?" Teraz sa o tom nechcem rozprávať. " Pozrela sa dopredu a ja som vedel, že ju niečo trápy. ,,A čo sestra?" Skúsil som zmeniť tému. Rozžiarili sa jej oči a začala rozprávať. Prešli sme ďalšiu hodinu.  Keď náhle Tamra zastala. Zrenice sa jej zúžili na malú čiaročku a začala vrčať. To som už vedel, že sa nieči blíži. Ešte že išla somnou, ona je ako radar. Pri tej myšlienke som sa pousmial.

Pomaly som si vytiahol meč spoza opasku. Počul som za sebou, ako sa niečo ku nám približuje, ale a predo mnou, aj na pravo aj na ľavo. Ono nás to obkľúčilo! Začul som ďaľší šum, ale teraz bližšie. Buď to bude veľmi odvážne obludy, alebo lovci. Bral by som radšej tie obludy. Už som raz videl lovcov. Nemáme proti nim žiadnu šancu. Ja mám meč, ale oni zbrane a tie najlepšie. Viem že je som trochu silnejší poloboh a môj pach priťahuje obludy ako magnet. Ale Draki krv ich odpudzuje, lebo vedia, čo sa s nimi stane. ,,Začínam mať strach. Čo je to?" Spýtal som sa tamri, sústrediac sa na okolie, tak som ju nevidel. Vydala zvuk podobný psiemu vrčaniu a vlčiemu zavíjaniu. ,,Čo?!" Nechápavo som obrátil zrak na ňu. Ach bohovia. Vedľa mňa stál obrovský draki, vysoký dobrých desať metrov s jemnými pavučinkovanými krídlami, bielymi až striebristými šupinami. Proste nádherná. Tamra sa na mňa z tej výšky varovne pozrela, ktorý naznačoval sú blízko! Nikdy som nevidel z blízka drakiho. Možno dakedy som ich videl preletieť obrovskou rýchlosťou nadomnou. Pomaly som sa jej kože ľavou rukou dotkol. Ona sa cukla a naše pohľady sa stretli. V tom sa ozval z diaľky výstrel a obaja sme spozorneli. Ozýval sa z každej strany. Zbystrel som svoje zmysli a sústredil sa. Obaja sme boli v bojovom postoje chrbtom sebe a pomali sme krúžili dokola. Nasucho som prehltol. Z lesa sa z každej strany vybehli...

Chcela by som vás upozoniť, že som publisla tu srory, o ktorej som hovorila...najdete ju na mojom profile, dúfam že sa bude páčiť. Mooc vám ďakujem za 600 reads, tá story je ako poďakovanie ;)