Pomsta Olympu

Lissa - Josh

Ano, viem že som dosť dlho nič nepridala ale chystám sa to čo najrýchlejšie dopísať. A chýba cca 5 kapitol. A keď boli tie Vianoce tak prajem všetkým krásne strávené sviatky, Šťastný nový rok, nech bude tento rok veľa úžasných príbehov ako doteraz a ďakujem za úžasných 2000 videní! Tak toto som fakt nečakala. :O Chcem túto kapitolu venovať Domirim za jej úžasný príbeh čo píše. Už sa neviem dočkať pokračovania. Určite si ho pozrite! :D No dobre dosť kecov a chváli, aj keď to bude krajšie na ten čas prestávky...Enjoy...

,,Čo teraz?" Spýtala sa Tamra. ,,Musíme nájsť Lissu a potom, pomstiť Olymp." Odfrkol som. Tamra podišla bližšie a pohladila ma po chrbáte. ,,Viem, že to maš tažké aj s Mackenzie..." stíšila hlas. Otočil som sa na ňu. ,,Ty vieš čo sa jej stalo. Však!?“ Možno som zvýšil hlas viac ako som chcel, ale Tamra ostala pokojná aj tak. Ako draki  viem, že sú dosť výbušní a dosť agresívni (viem to od sestry), ale Tamra sa vie ovládať, vie vydržať aj keď viem od jej sestry že taká predtým nebola, nechcela mi povedať prečo.

,,Prepáč, ja...nechcel som. Prečo si mi to nepovedala? Celý čas som sa bál, že som o ňu prišiel. Je jediná kto mi ostal. Boli sme odkázaní sami na seba.“ ,,Prišla za mnou neskoro večer,“ Prerušila ma pozerajúc dopredu bez zažmurknutia. ,,Ani neviem ako sa ku nám dostala, keďže sa stále sťahujeme, kvôli lovcom. Bolo to úplne nečakané. A dosť divné bolo to, že nebola sama.“ Sklopila oči na zem a presunula ich do tých mojich. Ostal som šokovaný. Nebola sama. ,,Kto bol s ňou?“ Hľadiac si do oči mi oznámila : ,, Percyho syn. „ Nedokázal som sa ani pohnúť. ,,Myslime na toho istého? Percyho Jacksona?“ Spýtal som sa. ,,Áno, presne toho.“ ,,Vieš to na sto percent? Lebo ja neviem o tom, že by mal syna.“ ,,Cítila som to isté ako keď som Percyho stretla prvý krát. Slané more a tu silnú auru, ktorá vyžarovala z neho ako zo slnka. Je to veľmi silný poloboh a veľa toho zažil, nečudovala by som sa tomu, že by mal potomka. Ale  keď sa teraz potuluje niekde s Mek, tak ich môžu stretnúť obludy na každom rohu.“ Zmrazilo ma. Nemal som z toho dobrý pocit, ale nechal som ju ísť s Jasonom. Vyzeral, že by to mohol zvládnuť, nech si ma nepraje ak sa jej niečo stane. 

,,A keď som ich pozvala dnu, mali naponáhlo. Vraveli, že ich prenasleduje Kirké. Ja som ich nechala na noc spať u mňa a nadruhý deň už odišli, hľadať Lissu.“

 Vydýchol som. ,,Ako vyzeral ten Percyho syn?“ Opatrne som sa spýtal. ,,Určite si sa s ním už stretol, vidím ho v tvojej mysli...“ Pomaly vstala a ukázala na najbližší obchod. ,,Poď, dáme si zmrzku.“ Povedala akoby nič, akoby sme sa pred chvíľou nebavili o dôležitej veci.

 Ako sme kráčali k zmrzlinovému stánku, tak som kútikom oka zazrel kníhkupectvo. Neviem prečo, ale niečo mi vravelo nech tam idem. Obzrel som sa smerom k obchodu. Z výkladu ku nám pozerala nejaká žena. Mala svetlo hnedé vlasy, niektore pramene jej padali do zelených očí, také ake ma Mek. Zastavil som. Podišiel som k vykladu. Bol som asi meter od nej. Pousmiala sa presne ako Mek, keď vie niečo čo ja nie. Vždy ma to rozzúri. Ale toto bolo desivé. 

,,Kde si toľko? Keď chceš môžeme sa tam zastaviť naspäť." Prerušila ma zo šoku Tamra.  ,,No dobre." odpovedal som a odbehol ku nej. Posledný krát som sa obzrel, ale tá žena tam už nebola. Zamrazilo ma. ,,No poď." Prerušila ma Tamra. Prišiel som k nej. Stáli sme v malom stánku so zmrzlinami. Tamra si dala jahodovú. Ja som si dal jablkovú.

,,Kam chceš ísť teraz?" Ani sa ma pýtať nemusela, vykročil som smerom cez cestu až ku knihovne. Vkročil som a zacítil pach nových kníh a vládla tu veľmi silná aura, buď boha alebo poloboha. Podišiel som k pokladni, ale nikto tam nebol. Keď som poobzeral nikto tu nebol. Dokonca ani Tamra. ,,Tamra?" Zakričal som, ale počul som iba vlastnú ozvenu. ,,Tamra?" Skúsil som znova. 

Ozval sa tresk od pokladne. Rýchlo som tam dobehol a uvidel Tamru pozerajúcu sa na predavačku. Pozrel som jej smerom a zbadal ženu oblečenú v šatách do gréckeho štýlu. Mala hnedé vlasy zapletené do vrkoča a oči zelené ako čerstvá tráva. Lissa. Pomyslel som si. Podišiel som bližšie k Tamre. 

,,Je to ona." Šepla mi do ucha. ,,Viem." Odpovedal som. Viem že je to ona, jej silná aura je cítiť po celej miestnosti. Lissa zdvihla svôj zrak na nás a odbarila nás jej dokonalým úsmevom aký má aj Mackenzie. Tak veľmi sa na ňu podobá. To mi pripomýna, čo s ňou je. 

,,Prosíte si niečo?" Spýtala sa Lissa. My sme len omámene hľadeli na ňu. Podišiel som k nej a zahľadel sa do jej očí. ,,Musíš ísť s nami." šepol som. Ona sa len zasmiala. ,,Čo to vravíš chlapče? Ja vás nepoznám." Odpovedala. Ona si nič nepamätá!? Veď za dva dni musíme pomstiť Olymp! 

Obrátil som sa k tamre. Bola hneď za mnou. ,, Ja to vyriešim." Povedala a položila mi ruku na plece. Prišla k Lisse a chytila jej obydve ruky a povedala : ,,Pozeraj sa mi do očí. Neuhýbaj pohľadom a skús sa sústrediť čo uvidíš." ,,Čo? Ja ti nerozumiem. Čo mám uvidieť?" ,,Ahh, len sa mi pozeraj do očí.  To dúfam zvládneš." Odbila ju Tamra.

Asi päť minút sa nič nedialo. Len si hľadeli do očí, no a z Tamri sa mierne dymilo. Ale skôr to bola tá ochranná hmla.

Tamra sa strhla a padla na zem. Pribehol som ku nej a klesol som na zem vedľa nej. ,,Čo sa stalo? Pomôžtr mi!" Okríkol som Lissu. Ale tá ako zhypnotizovaná hľadela pred seba. ,,No ták! Pomôžte!" Zhučal som. Lissa zavrela oči a pozrela na mňa s vážnym pohľadom. ,,Koľko krát som ti povedala že mi nemáš vykať." Odpovedala. Ostal som v šoku. Toto mi hovorila stále. ,,To som rád že si späť, ale mohla by si mi aj pomôcť." Uškrnul som sa. Lissa prišla ku mne a odsunula ma. ,,Nehaj to na profesionálov." Žmurkla na mňa.

Lissa položila dlaň na jej brucho. ,,Podaj mi pohár vody prosím." Povedala. Zdvihol som sa pre pohár a podišiel som k umývadlu. Napustil som vodu do pohára položeného vedľa na skrinke.

Podal som ho Lisse. Absolútne neviem čo sa chystá spraviť.

Z vody v pohári sa polovička zdvihla do vzduchu a putovala vzduchom k Mackenzným ústam. Nad pootvorenými perami sa voda nahromadila. Keď Lissa fúkla do vody, tak sa voda zmenila na jemnú hmlu a tá klesla do vnútra úst. Po chvíli sa Tamra rozkašlala a sadla si. ,,Som rada že si späť.  Musíš zavolať na pomoc ostatných." Oznámila Lissa Tamre. Tá sa na ňu pozrela výrazom : to myslíš vážne?  ,,Ale kto sa nám tu prebral zo spánku." Uťahovala si Tamra. Vyzerali byť starými kamarátkami.

Aby aby nie. Lissa im pomohla skryť sa pred lovcami a pokúšali sa o to, čo sa chystáme spraviť onedlho.

,,Môžeme ísť na to?" Spýtala sa Tamra. ,,Na čo?" Spýtala sa Lissa. ,, pomstiť Olymp predsa." Odbila ju Tamra. ,,Veď preto ste si prišli po mňa." Povedala s nadšením Lissa.

Potom sa postavili a Lissa si to namierila ku mne. ,,Ah Josh. Tak veľmi si mi chýbal." Povedala a objala ma. Ja som to už nevidržal a od radosti mi padali slzy po tvári.  ,,Čo to je! Taký silný polobohovia neplačú." Posmievala sa mi. ,,Ja viem, ale tak dlho to bolo, že som si ťa skoro nepamätal." Vykoktal som pomedzi slzy. ,,Ahh, neboj už bude dobre, len bude menšie vojna." Povedala akoby nič.

,,No dobre. Poďme na to." Povedal som a všetci sme vyrazili za Lissou.