Pomsta Olympu

Boj pri jazere - Mackenzie

Ahh konečne som si našla čas na dopísanie tejto kapitoly. Keďže pondelka frčíme do školy, obávam sa, že budem mať veľmi málo času na dopísanie. PS : Už sa to blíži... :3 Takže to skúsim, nejako dopísať a venovať sa naplno na dopísanie druhého príbehu.

Veľmi ďakujem za dosiahnutia 1100 views. Prišla som po týždni a skoro som odpala a kôli vám a vašej podpore sa pokúsim dokončiť túto story :3 PS : Netušila som,že toto dakto číta. Moje výplody fantázie (ako to nazýva otec) XD

A ešte by som chcela dodať, že pesnička od Ellie (Ktorá má až 3 pesničky v Divergencii) ktorú som sem pridala, sa úplne hodí (a aj som pri nej dostala inšpiráciu pri písaní tejto kapitoly...) na časť, kde bude mať spomienky (kto nechce, nemuí) a celú tuto kapču  venujem tejto pesničke, pretože všetky jej pesničky tvoria súčasť obydvoch mojich story. Bdw, mám rozpísanú ešte jednu story, ale nwm či ju vôbec pridám a či ju sa mi ju bude chcieť dopísať ;)

No dosť vykecávania, príjemné čitanie...Enjoy...

Voda bola studená, ale osviežujúca. Dnes bol asi najhorúcejší deň, ktorý tu bol.

Začala som sa báť, že Jason zistí, že nie som Poseidónová dcéra. Pre bezpečnosť som mu povedala, že som. Nechcem, aby sa dozvedel o draki. Už stačilo, keď sa to podarilo Jacinde...dlhý príbeh.

Ako draki dokážeme splinúť s prírodou. Sústredila som sa na vodné prúdy, ktoré sa mi omotávali o nohy, na živočíchy, ktoré tu žijú a na obludy... Je ich tu mnoho, ale draki aura je cítiť kilometre ďaleko. Obludy nás neznášajú. Sme omnoho silnejší a hrozivejší ako oni. Preto sa nám vyhýbajú a utečú hneď ako nás ucítia... Ale keď je so mnou Jason, bojím sa že nás napadnú. Cítim ich prítomnosť všade vo vode a sú dosť blízko...

Pri tej myšlienke ma pichlo v jazve na ľavej ruke. Pozrela som sa na ňu. Je fialovo modrá, ťahá sa až po zápästie v tvare bleskov. Zťažka prehltnem.

Jasné že som dobehla ako prvá. Takže som mala nárok na kúpanie. Jason stál na brehu a hádzal žabky do vody. Vyzeral byť veľmi zamyslený do toho čo robí. Pomyslela som si či má zmysel pre humor.

Začala som sa sústrediť na prúdy a vodu okolo mňa. Zachytila som jeden prúd. Pomaly som smerovala k Jasonovi, ale ten si ma nevšimol. Nohy mal po členky vo vode. Niečo z neho vyžaruje, aby som sa od neho držala ďalej. Prúd sa pibližoval k jeho nohám. Stála som od neho asi tri metre. Vyrvorila som menší gejzír do jeho tváre. Voda ho zasiahla do tváre až spadol na chrbát. Jason ležal zmätený a mokrý na zemi. ,,Čo to sakra robíš!" Švihol po mňe pohľadom zabijaka. Zmrazilo ma na chrbáte. Ale vyzeral ako šteňa čo padlo do ľadovej vody. Tá voda bola fakt studená. Pri myšlienke na to šteňa som sa začala smiať. Jason spravil grimasu a zdvihol sa na nohy. Hneď ako vstal uschol behom sekundy.

Pomaly ku mne smeroval s výrazom "zabiť žo najrýchlejšie." Necedela som, či to myslí vážne, alebo nie. Rozhodne nemá zmysel pre humor. Začala som ľutovať, čo som spravila. Ale stále mám vodu pod kontrolov. ,,Ja som to tak nemyslela..." koktala som a cúvala som dozadu. ,,Ja viem presne ako si to myslela." Prerušil ma Jason. Hneď ako dokončil vetu. Spravil presne to isté, čo ja jemu pred chvíľou. Mokré vlasy mi padali do tváre. Pozrela som sa na ne. Odkedy ich mám také dlhé. Veď som ich mala po plecia a teraz... po prsia? Jason sa začal z chuti smiať. Takže nakoniec má zmysel prevhumor . Prúd vody, krorý som mala pri nohách ma stiahol pod vodu. Keďže sme boli vo vode po pás, bola som pod vodou dosť dlho, aby som zitila, že neviem dýchať pod vodou ako Josh, ale dokážem zadržať dych až desať minút. Vynorila som lapajúca po dychu. Jason sa smial ako blázon, ale hneď prestal, keď zbadal, že som sa skoro udusila. ,,Veď si..." Koktal ospravedlňujú. ,,Toto nie je smiešne ty idiot!" Zjapala som stále lapajúc po dychu.