Clan of Omegas | Larry Stylinson | A/B/O | M-Preg *Prebieha úprava*

Prvý tréning, prvé sklamanie

Prvý deň sa Harrymu začal veľmi nepríjemnou povinnosťou, budenie Omieg. Samozrejme stále nepodriaditeľné omegy nepočúvali, ba ho ignorovali. Po nekonečnom boji sa nakoniec aj tak prebrali. Zostávala mu posledná omega. Modrooký, hnedovlasý chlapec nízkeho vzrastu, ktorého meno stále nepoznal. S tichým zaklopaním vošiel dnu. "Dobre ráno." Jedinou odpoveďou bolo nesúhlasné mumlanie obohatené o zvuky prikrývky a vŕzganie postele. Neznámy chlapec sa zabalený v perinách obrátil na druhú stranu a snažil sa spať ďalej. Posadil som na stôl, ktorý sa nachádzal v jeho izbe.

Keď sa po polhodine stále nevzdával a zo strany miestnosti kde ležal prichádzalo pravidelné odfukovanie zdvihol sa zo stola a podišiel k posteli kde ležalo jeho drobné telo. "Nebudeš vstávať?" Prívetivým kľudným hlasom zašepkal na miesto kde sa malo nachádza jedno z jeho uší. Ticho naplnilo jeho očakávanie. Snažil som sa byť naňho milý, ale uvedomil som si, že keď to s ním nepôjde po dobrom, tak to s ním pôjde jedine po zlom. Strhol z jeho dospievajúcemu tela prikrývku. Jeho veľké modré oči sa doširoka otvorili, na tvári mu panoval naštvaný výraz.

"Môžeš mi, kurva povedať, čo robíš?" Skrikol naštvaným, ale stále ospalým hlasom. "Pýtal som sa či budeš vstávať." Odvetil kľudným hlasom. "Dalo sa to aj lepšie povedať." Zamrmlal potichu až mu takmer nebolo rozumieť a pohľadom prešiel po obnažených mierne chlpatých nohách. Ospalý teenager sa rázom zmenil na energickú bombu a začal sa obliekať. "Snažil som sa byť na teba dobrý, ale po polhodine čakania som zistil, že to nemá zmysel. A keď to nebude po dobrom, tak to pôjde po zlom. A rozmysli si teraz či budeš poslúchať alebo sa budeš naďalej správať ako arogantný debil. Práve teraz si porušil pravidlo číslo dva a ak chceš ísť domov čo najskôr, tak sa budeš musieť prispôsobiť. V tvojom rodnom meste si pravdepodobne všetkým alfám odporoval, ale tu hráme podľa mojích pravidiel a ak nechceš tu byť zavretý rok, tak ma prosím počúvaj. Sám nestojím o to, aby si tu bol čo i len o minútu dlhšie. O 5 minút ťa čakám vonku." Hnev sa každým slovom stupňoval zatiaľ sledoval jeho pohľad, ktorý napĺňal strach.

Hlasným buchnutím dverí odišiel. Keď sa postavil medzi zvyšné omegy začal som rozprávať. "Všetkým vám ešte raz prajem dobré ráno. Dúfam, že sa Vám dobre spalo. Rád by som Vás privítal na našom prvom spoločnom tréningu. V prvom rade si pripomenieme čo ste zapamätali z toho čo som hovoril včera, keď sme boli na lodi. Máme tu pár pravidiel, každým porušením jedného z pravidiel sa Vám predĺži pobyt na ostrove. Dúfam, že Vás to bude motivovať k tomu, aby sa to viac neopakovalo." Pohľadom som prešiel po dave predo mnou a pokračoval. "Niektorých som s tým stihol už dneska ráno oboznámiť." Pohľadom, ktorý som ešte pred chvíľou venoval všetkým som prešiel na modroočko, niekoľko párov zvedavých očí mu taktiež venovalo svoj pohľad. "Moje meno už poznáte. Myslím, že by bolo fér keby som vedel tie Vaše." Omegy jedna po druhej začali vymenovávať mená. Spolu tu bolo 10 dievčat a 10 chlapcov. Keď prišiel rad na modroočko nastal ďalší problém. Pán neznámy chcel stále ostať neznámym.

Prvé pravidlo bolo jednoduché, Alfa ma vždy pravdu. Spôsob ako ich to mal naučiť spočíval v tom, že na papieri ukázal zeleného motýľa pri čom tvrdil, že je modrý. Po chvíľke takmer všetky omegy presvedčil, že motýľ na papieri je naozaj modrý. Avšak tvrdohlavé modroočko stále tvrdilo, že je zelený. S mierne sklamaným výrazom tréning ukončil. Uprene sledoval modroočkov chrbát ako mieri k chatkám až pokiaľ sa stratil z dohľadu.