Clan of Omegas | Larry Stylinson | A/B/O | M-Preg *Prebieha úprava*

Ukážem ti, že aj ja viem byť rovnako dobrý ako ty!

Zayn

Vošli sme do upratanej a luxusne zariadenej jedálne. Niall si vždy dal záležať, aby sa miesto kde sa podáva jedlo lesklo čistovou. Zpoza pulta nás so širokým úsmevom vítal Niall a rukami rozhadzoval na všetky strany. "Ahoj, Niall. Kam si skryl Liama?" Z kuchyne sa ozval hlasný smiech, ktorý som veľmi dobre poznal. Za ním z dverí vyšiel Liam, ktorý si ako vždy utieral zvyšky jedla z rúk. Takto som si ich oboch pamätal. "Ahoj, chlapci. Ako sa máte? Jedlo bude o pár minút pripravené." Naširoko som sa usmial, opäť som bol s ľudmi, ktorí boli ako moja druhá rodina. Bola škoda, že náš návrat sem si Harry absolútne neužíval. "Sadnite si a Niall sa o vás postará." Poslúchli sme a usadili sa za jeden zo stolov.

"Ak sa budeš hnevať zmenší sa ti žalúdok a nič nezješ." Pohrozil Harrymu posmešným tónom Niall. Zašil sa za Liamom do kuchyne a miestnosťou závladlo ticho prerušujúce len tlmený smiech z kuchyne. Pohľadom som prešiel na hodinky, stále sme mali trištvrte hodinu na vychutnávanie tohto výborne vyzerajúceho jedla. Keď naše taniere zostali prázdne poďakoval som chlapcom za obed s nezabudnuteľnou chuťou a vrátil sa do učebne. Miestnosť sa začala naplňať Omegami a ticho, ktoré som mal tak rád prerušil šepot a kroky. Prehodil som posledné slová s Harrym, ktorý sledoval človeka v stredom rade ako hľadá vhodné miesto. Hoci som doteraz nevidel Louisa Tomlinsona na vlastné oči, z Harryho opisu a jeho upreného pohľadu som usúdil, že ten malý brunet je spomínana Omega. Nevenoval nám jediný pohľad a sadol do lavice k ryšavému dievčaťu na konci miestnosti aj keď ten jeho Harry zámerne vyhľadával.

Pomalým pokojným hlasom som rozprával ako by sa Omegy mali správať v spoločnosti Alief a zopakoval som tri hlavné pravidlá, aby si ich zapamätali, pričom som ku každému pridal krátku poznámku. Všetci si poslušne písali každé slovo, ktoré som vyslovil. Harry ticho sedel na stole, hompaľal nohami a prezeral Omegy. Dopovedal som posledné slová. "Nevyzerá to byť s nimi až tak zlé ako si to opisoval." Podpichol som ho a priateľsky som ho udrel. Naštvane si zložil ruky na hrudi a na jeho tvári sa zráčil urazený výraz. "To nie je fér. Pred tebou mali vždy väčší rešpekt ako predomnou. Kde sa stráca pravdivosť pravidla, že všetky Alfy sú si rovné?" Poznamenal ublížením tónom a oprel sa o stenu za sebou.

"Samozrejme, že sú si všetky Alfy rovné. To je každej Alfe jasné. Ale každý z nás má inú povahu, rovnako ako aj iný prístup k učeniu. Ja na Omegy nekričím, keď sa mi niečo nepačí a ani ich nechcem stiahnúť z kože." Opäť som sa uchechtol čím som sa snažil zlepšiť Harrymu náladu. "To nie je vtipné, Zayn! Ukážem ti, že aj ja viem byť rovnako dobrý ako ty!" Okríkol ma a nasupene odkráčal z miestnosti, opäť som sa nezmohol na nič iné ako úškrn a tichý smiech.