Moje kresby

Nedokončené kresby

Ahojte!
Dnes sem prichádzam s novou časťou, ktorá sa však týka úplne čohosi iného, na čo ste u mňa normálne zvyknutý/é (teda nie tak úplne iného, pretože táto knižka-neknižka sa stále točí okolo kresieb).
Dnes Vám ukážem  kresby, ktoré som nikdy nedokončila (s tým slovkom nikdy to znie celkom dramaticky :D).

Tak sa pohodlne usaďte, alebo pre ešte lepšie pohodlie Vám odporúčam zaujať miesto na posteli a usalašiť sa kdesi medzi kôpku mäkkučkých vankúšov, podobne, ako ležím práve ja teraz.
Ideme na to!

Ako prvú kresbu tu máme stoličku s kvetináčom:

Kreslila som ju na výtvarnej, keď som bola deviatačka (v septembri idem do druhej triedy na strednej). K tejto kresbe sa viaže taký príbeh, že učiteľka, bohužiaľ, na druhý krát, keď som šla na výtvarnú tam tú stoličku už nemala, čiže som kresbu nevedela podľa čoho dokončiť.

Druhá kresba v poradí je kresba zátišia:

Na prvý pohľad sa Vám možno bude zdať dokončená, no ak sa lepšie pozriete na tú látku v pozadí, tak to dokončené ani zďaleka nie je. No a jej príbeh je podobný ako je stoličkin. Výtvarná. Z ničoho nič zo dňa na deň miznúce objekty.

Ako ďalšie, pre zmenu, tu máme niekoľko portrétov. Schválne. Dokážete uhádnuť, kto to pôvodne mal byť? (Jedná sa o kresby asi rok staré):
1.