Zabudnuté prázdniny

12 - Karamel a spomienky

12 - 11. 10. 1998

Herm

Keď som sa ráno zobudila, ako prvá mi do nosa udrela vôňa môjho milovaného.

Karamelu.

Hneď po tom som si uvedomila, komu tá vôňa patrí a bleskovo otvorila oči. Ležala som v mne až moc známej posteli. Presne takto som sa zobudila pred tromi týždňami.

Dnes to však bolo iné. Nebola som po hliadke.

Pomaly som sa rozpomínala na včerajší večer. Dlhý rozhovor a prechádzka po hrade s Terrym. Hádka s Dracom. Ale čo potom robím uňho v izbe?

Ďalšia vec, ktorú som zistila, bola, že na sebe nemám šaty, čo som mala večer, ale ani svoje pyžamo. Vôbec niečo z mojich vecí. Tričko, čo som mala oblečené, bolo nasiaknuté jeho vôňou.

Ako som sa sem dostala a kde je on?

Nakoniec som sa odhodlala vyliezť z postele a zísť do spoločenskej miestnosti. Pomaly som bosá zišla schodisko a ocitla sa v klubovni, ktorá vyzerala takmer rovnako ako obyčajne. Teda, až na nohy trčiace cez opierku gauča. Podišla som ku gauču a zbadala Draca. Spal, vlasy strapaté, na tvári mierny úsmev.

Najskôr som ho chcela zobudiť a spýtať sa ho, čo to má znamenať, ale čím dlhšie som sa naňho dívala, tým menej som to chcela urobiť. Nakoniec som to s povzdychom vzdala a kľakla si na zem vedľa jeho tváre. Zľahka som ho pohladila po líci, palcom obkresľovala krivku jeho pier. Nevedela som, prečo to robím.

Čo som však nepredpokladala a hlavne nechcela, nastalo. Zatrepotali sa mu viečka a hneď na to otvoril oči, čo som si hneď nevšimla, keďže som zrakom i palcom skúmala jeho pery. Uvedomila som si, že sa zobudil, až keď sa jeho prsty jemne dotkli mojich pier. Strhla som sa a stiahla ruku.

„Príjemné zobudenie. Na to, že som spal na gauči, ani ma chrbát tak nebolí," povedal, keď sa posadil.

„Ako som sa dostala k tebe do izby? Som si istá, že som zaspávala tu," začala som.

„Aj si tu zaspala. Keď som ťa prišiel odniesť, už si tvrdo spala."

„Aj keď... aj keď som na teba nakričala, aby si ma nechal na pokoji a nestaral sa do mňa?" spýtala som sa chabo. Nedokázala som sa mu pozrieť do prenikavých šedých očí.

„Áno. Vieš, pred tou hádkou som ti navrhol, že môžeš spať u mňa a potom som totálne vybuchol. Chcem sa ti za to ospravedlniť."

„To... to je v poriadku," vykoktala som a jemne sa usmiala. „Ďakujem, že si ma nenechal spať tu."

„No, je aj za čo. Ten chrbát ma začína dosť bolieť. Potrebujem masáž."

„Vidíš? Vlastne som na Ginny a Harryho dnes vôbec ani nepomyslela. Čo sa vlastne včera stalo? Povedal si mi to doslova v dvoch vetách."

Vzdychol si, ale začal: „Odišiel som krátko po našom rozhovore. Začul som krik a šiel tam. Ten jej amant sa na ňu lepil. Odtrhol som ho od nej, nakričal naňho a on odišiel. Weasleyčka bola zviazaná, mala roztrhané šaty a plakala. Odniesol som ju k tebe do izby, pretože do chrabromilskej klubovne a do dievčenských spální by som ísť nemohol. Napustil som jej vaňu a nechal ju, nech sa umyje a trochu uvoľní. Ja som medzitým išiel pre Pottera, ktorého si vyžiadala. Teba nechcela vyrušovať, vraj aby si si to užila a Weasleyho tiež nie, ten by spravil číslo. A ten zvyšok vlastne už vieš."