*POKRAČOVANIE KNIHY Prázdniny na Manore*
Začína nový školský rok, pre našich hrdinov posledný, siedmy. Draco si uvedomil svoju chybu a chce ju napraviť trochu svojráznym spôsobom. Chce, aby sa Hermiona doňho znovu zamilovala. Jeho plán sa mu však ne...
Toto nie je nová časť alebo tak, iba som sa vám chcela poďakovať. Chcem sa poďakovať, pretože som po pár dňoch znovu zablúdila k tej ikonke VYTVORIŤ, ktorá je hore, ak čítate cez počítačovú verziu, a neuveríte, čo som okrem nádherných 445 prečítaní na Zabudnutých prázdninách našla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Proste si zo mňa nerobte srandu, okej?!
2000!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Nejakým zázrakom som prišla ku 2 tisícom prečítaní a to je, doriti, nenormálne!!! Veď tá fanfikcia smrdí viac ako trojdňová zemiaková polievka mojej babky!!! (A to je mimochodom dosť...)
Naozaj vám všetkým ďakujem, neviem, čo by som robila, ale keďže nechcem od nadšenia prísť o klávesnicu ako do nej tlčiem, mala by som prestať, pretože som rada, že na tomto notebooku niečo funguje tak, ako má a nie naopak (ešte k tom ani ne je môj.).
Som neuveriteľne nadšená!!!!
Rovnako ako keď som jednej spisovateľke posielala svoju poviedku (to sa mi asi tie prsty triasli od nervozity, nie nadšenia... ale NEVADÍ...).
Jednoducho, ĎAKUJEM, pretože bez vás, kto ste to prečítali by tých neuveriteľných 2K nebolo!
A tá pieseň od ABBA tu je, pretože som hľadala nejakú pieseň o vďačnosti a našla túto, s ktorou som aj vyrastala, pretože ja som nevyrastala na Justinovi alebo Bon Jovim, ale na jednom úžasnom cédečku od ABBA, ktorú som si púšťala na dvadsaťročnom rádiu. Pre mňa sú príbehy ako hudba. Milujem jedno aj druhé a viem, že každá pieseň má nejaký príbeh, a že každý príbeh má nejakú pieseň. Oboje je umenie. Hudba aj literatúra a ja som rada, že som súčasťou oboch.
