Zabudnuté prázdniny

14 - "Aj ja ťa ľúbim."

Prečítajte si tie dôležité kecy na konci. Ide o reformu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

16. – 17. 10. 1998

Herm

Konečne piatok! Niežeby som sa sťažovala, ale celý týždeň bola riadna otrava. Okrem kopy učenia, Harry s Ginny zostali u mňa v izbe až do dnes, s Dracom sme preto spávali spolu v jeho posteli, Dylan sa mi od toho incidentu vo vstupnej hale vyhýba ako upír slnku a ja mám toľko prefektských povinností a domácich úloh, že ledva všetko stíham. Nechápem, ako to stíha Draco, ktorý si nájde voľný čas ešte aj na podpichovanie.

Našťastie tento víkend idú prvé štyri ročníky na nejakú exkurziu a piaty a šiesty ročník majú Prežitie v divočine, takže na hrade bude len siedmy ročník. A ja neviem, či sa tešiť alebo nie.

„Mia, počúvaš ma?" prebral ma Dracov hlas zo zamyslenia.

„Čo si hovoril?"

„Nič som nehovoril, len som chcel vedieť, či vnímaš."

Vzdychla som si a vstala od stola v klubovni. „Nie. Pre Merlina, už chcem mať víkend. Najlepšie taký, aby ma nikto neotravoval. Zostala by som do obeda v posteli, potom možno zašla do kuchyne, aby som sa vyhla ostatným, znovu zaliezla do postele. Jednoducho relaxovala."

„Mia..."

„Nie, nič nehovor. Od začiatku roka som sa nezastavila. Nevypla ani na chvíľu. Teda, ak nerátam..." Vtom mi niečo napadlo. Bolo to šialené, ale potrebovala som na chvíľu vypnúť. Bleskovo som sa otočila na Draca. „Potrebujem vypnúť. Aspoň na chvíľu."

Ani neviem ako, zrazu som ho bozkávala, ruky okolo jeho krku, prsty v jeho jemných vlasoch. Ako hovorím, potrebovala som vypnúť a kedy som vypla? Keď som bozkávala Draca Malfoya.

„Č-čo to... robíš?" spýtal sa zmätene, keď som sa z jeho pier presunula na krk a obsypávala mu ho bozkami.

„Vypínam, nevidíš?" odvetila som jednoducho.

Nečakala som, že ma odstrčí. „Nebudem tvoja hračka, Mia! Nevyužívaj ma na vypnutie, jasné? Choď si kvôli tomu za Bootom, nie za mnou. Milujem ťa, ale takto sa využívať nedám!"

Bez slova som tam stála a hľadela naňho. „Ja... Draco, ja..."

„Nie, nechcem nič počuť. Idem spať, dobrú noc," povedal, otočil sa a mieril k sebe do izby.

„Aj ja ťa ľúbim," povedala som potichu, no som si istá, že to počul.

Otočil sa späť na mňa. Na tvári prekvapený výraz. „Vážne? Myslíš to naozaj vážne?" pýtal sa.

So sklonenou hlavou som prikývla. Za ten týždeň som si uvedomila, že ho milujem. Preto som sa dnes po vyučovaní rozišla s Terrym. Nikto o tom nevie.

„Ja... A čo Boot?" spýtal sa Draco.

„Dnes po vyučovaní som sa s ním rozišla. Vlastne to niesol celkom dobre. Ako povedal, sám by to čoskoro ukončil, len nechcel raniť moje city."

„Takže... s Bootom si skončila?"

„Áno."

„A keby som ti povedal, že mám srdce na prach a už s tebou nechcem mať nič spoločné?"

Zdvihla som hlavu a zapichla pohľad do jeho šedých očí. Pobavene som sa usmiala. „Vážne to chceš vedieť?"

„Celkom aj áno," prisvedčil.

„Ako teda chceš."

Doslova som naňho skočila. Nohy som mala obtočené okolo jeho bokov, ruky okolo jeho krku. Po mojom skoku musel o pár krokov ustúpiť, aby znovu získal rovnováhu, takže sa teraz chrbtom opieral o stenu.

„Stále to chceš vedieť?" spýtala som sa zvodne.

Prikývol, jeho pohľad zapichnutý na mojich perách.

Nič viac som nehovorila, len pritisla svoje pery na jeho.

Draco

Zobudil som sa až okolo obeda. Mia ešte spala pritúlená ku mne tak, že som sa nemohol ani pohnúť. Vlastne som aj tak nemohol. Včerajšok bol šialený. Nikdy som nič také nezažil. Mia ma totálne zničila.

Čo som jej včera povedal, že už s ňou nechcem byť, nemyslel som to vážne. Len som chcel vedieť, čo by urobila. Ukázala mi to úžasným spôsobom a ja už sa od nej nehnem, nech hovorí kto chce, čo chce. Ani môj otec mi nezabráni, aby som sa jej vzdal. Pokiaľ ju budem milovať tak šialene a bezhlavo ako doteraz, nič sa medzi nás nepostaví.

Dvere sa Miinej izbe sa otvorili a dnu vošiel ako veľká voda Potter. Hneď, ako nás zbadal, zastal a vyvaľoval oči.

„Čo čumíš, Potter?" spýtal som sa šeptom.

„Iba som chcel vedieť, či je v poriadku. Nebola na raňajkách a ani v knižnici. Ale myslím, že si o ňu nemusím robiť starosti. Má všetko, čo potrebuje."

„Súhlasím s tebou," odvetil som s úsmevom a pohladil Miu po vlasoch.

„Nechám vás, len mám ešte poslednú otázku. Vy dvaja ste... spolu?"

„Už ju od seba nepustím."

„Nezabudni, je mi ako sestra. Ublížiš jej, zabijem ťa," varoval ma a odišiel.

„Nezabudnem," šepol som viac-menej sebe.

„Draco?" ozval sa jej rozospatý hlas a ja som sa pozrel do jej veľkých hnedých očí.

„Dobré ráno, princezná," usmial som sa.

Zívla si a rukou, ktorú mala položenú na mojom bruchu, ma pohladila po líci. „Milujem ťa, vieš to?"

„Aj ja ťa milujem," odpovedal som a jemne ju pobozkal.

„Vládzeš ísť na obed?" spýtala sa.

„Nie."

Rozosmiala sa. „Ani ja."

Aj vy máte také divné myšlienkové pochody ako ja? Tak napríklad, pred chvíľou som si spomenula, že mám vydať časť preto, lebo som sa natiahla za pohárom na mojom nočnom stolíku a pritom mi zrak na sekundu spočinul na mobile vedľa pohára. Spomenula som si na Watt a nejak mi prebliklo, že dnes je 17., takže by som mala vydať časť. Len preto, že som bola smädná, som vydala časť. Ale inak som úplne v pohode :-)

Jedna dôležitá informácia, toto je predposledná kapitola. Ja viem, je to blbé, ale nemôžem s tým nič robiť :-P

A ďalšia dôležitá informácia, keď budem mať čas, chcem spraviť obom (Prázdniny na Manore aj Zabudnuté prázdniny) reformu, aby to bolo o trochu lepšie a hlavne aby som sa "nestrácala v deji". Inak by som sa doma nudila, takže sa nútim niečo robiť. Chcem to urobiť niekedy, keď budem mať čas a chuť. Samozrejme, príbehy nestiahnem späť, najskôr si pripravím konečnú verziu, čo bude trvať ešte dlho, ale keď to nastane, oba stiahnem naspäť a do týždňa sú späť úplne zreformované.

Samozrejme, táto reforma sa bude týkať hlavne tej prvej.

Majte sa!