I NEED U [Yoonmin]

3

Jimin pov:
Prišiel som domov z práce unavený. Dnes nemám fakt už na nič náladu. Pozrel som sa na mobil a bolo sedem hodín. Desať hodín v práci hmm a mám taký pocit, že to je len začiatok.

Vyzul som si tenisky v chodbe a mieril si to rovno ku chladničke. Bože som taký hladný dnes som len raňajkoval a to tiež o šiestej... dik Yoongi.

Celý natešený som otvoril chladničku. No úsmev mi hneď zmizol. Bola skoro prázdna. Boly tam rôzne nápoje, Betkine somariny ale to nie je nič jedlé..., pár plátkov šunky a ešte niečo, čo sa malo asi podobať na syr netuším....

,,Betkaaaa!" nahnevane som zakričal. Ona je tá, ktorá sa má starať o to aby chladnička bola plná a naše bruchá tiež. To boli moje a Yoongiho podmienky, keď sa sem sťahovala. Keď sa tak nad tým zamyslím to je asi jediná vec na ktorej sme sa zhodli.

,,Čo je?" krikla na mňa z vedľajšej miestnosti.
,,Ako je možné, že tá chladnička je prázdna?!" nahnevane som napochodoval do obývačky.
,,Neviem fyzika?" hodila na mňa nechápavý výraz.
,,Alžbeta neser ma!" zvýšil som hlas, ale nevydržalo mi to dlho a kútiky úst mi začali utekať hore. Ona sa poobzerala po obývačke a vyšprintovala z gauča preč. Začal som ju nahánať som hladný a ona sa má starať o kuchiňu, tak nech mi teraz z jej obsahu nieč urobí!

Prebehla cez obývačku a smerovala ku schodom. Mal som to čakať ide sa skryť za Jungkookom, toto jej nedarujem nestihne to! Ale namiesto toho aby zahla do izby na ľavo zahla do tej mojej a Yoongiho. Trošku ma to vykoľailo ale bežal som stále za ňou. Otvoril som dvere, ktoré mi zabuchla pred nosom.... bože čo to mám dnes s tými dverami?  Išiel som dnu. Yoongi sedel na stoličke otočený ku mne a ona sa skrývala za ním. Toto nedopadne dobre....

Aggg ako ju to napadlo? Mám pocit, že ju až moc podceňujem.
,,Vylez!" prekrýžil som si ruky na prsiach.
,,Ani ma nehne." zasmiala sa. Ashi~ toto dievča....
,,Vylez lebo si dôjdem pre teba." vyhrozoval som jej a prvýkrát za tú dobu sa pozrel na nechápavého Yoongiho, ktorému kmytali oči raz na mňa a raz na Betku.
,,Choď si kam chceš, ale ja nevyleziem a naviše k Yoongimu sa nepriblížiš." vyplazila mi jazyk.
,,Stavíš sa?" zaškeril som sa. Má pravdu nepriblížil by som sa k nemu... viem, že ma nemá rád a som s toho trochu smutný, ale viac ako smutný som hladný.

Takže som sa začal približovať k Yoongiho písaciesmu stolu a k nim dvom. (No nie k radiatoru...). Už som bol skoro pri nich, keď zrazu Yoongi po prvýkrát otvoril ústa.

Yoongi pov:
Zoraďoval som si mená tých ktorý prešli kástingom a prezeral si ich videá, keď zrazu vbehla do mojej teda "NAŠEJ" izby Betka.
,,Čo tu-!?" chcel som sa jej opýtať, čo tu sakra robí. Ako nič proti Betke, ale v našej izbe pola asi 5 krát takže chápeme sa.
,,Psst! Jimin ide pomooc!" chitila sa chrbáta mojej stoličky a otočila ju na dvere a schovala sa za mňa.
,,Čo to kurva?!" nechápal som situáciu kým do izby nevbehol Jimin.
,,Vylez!"
,,Ani ma nehne."
,,Vylez lebo si pôjdem pre teba!"
,,Choďi si kam chceš ale ja nevyleziem a navyše k Yoongimu sa nepriblížiš."
,,Stavíš sa?" povedal Jimin a začal kráčať smerom ku nám.

Prečo by sa- ahaaa. To naozaj má so mňa taký rešpekt? Alebo by som to skvôr mal nazvyť strach? To som nechcel dosiahnúť. Počkať chcel, ale prečo nad tým teraz rozmýšľam.
,,Prestante! Obaja hneď!" zakričal som a obaja zbledli. Betka pustila moju stoličku a Jimin zostal stáť na mieste.
,,Čo vám už načisto preskočilo? Nemáte sa kde hrať? Pracujem nevidíte to? Nemôžete sa ísť hádať niekam inam hm!? Napríklad k Jungkookovi?!" pozrel som sa na Betku.
,,Ale-"
,,Ale čo?!" zvýšil som hlas ak to ešte vôbec šlo.
,,Jimin s Jungkooka nemá taký starch ako s teba." vzdychla Betka a začala si žmoliť lem trička. A mne vyrazila dych.
,,Myslela som si, že keď sa skryjem za teba tak si tú večeru pôjde urobiť sám." pozrela sa ospravedlňujúc na Jimina.

Ja som sa ešte spaměätával s toho, čo práve povedala. Naozaj má Jimin zo mňa strach?
,,Počkať toto všetko je kvôli večery?!" nechápavo som sa na nich pozrel.
,,Myslel som, že zahne k Jungkookovi do izby toto som fakt nečakal sorry." povedal Jimin otočil sa a odišiel z izby.

Betka sa chcela rozbehnúť za ním, ale zastavil som ju. ,,Betka počkaj."
,,Čo potrebuješ Yoongi?" zmätene sa na mňa pozrela.
,,Čo si myslela tým, že má Jimin zo mňa strach?" neutrálne som sa jej opýtal. Snažila som sa, aby nebolo vieť apsolútne žiadnu emóciu v mojej tváry.
,,To čo som povedala. Ashi~ týto kórejskí chlapci sú teda riadne nechápaví." vzdychla si a zasmiala sa.

Neviem či mám byť teraz šťastný alebo smutný. Ja asi som to prehnal s tou reakciou na Jiminovu orientáciu. Veď sa správa normálne keby som to nevedel ani by mi to nedošlo. Asi by som sa mu mal ospravedlniť.

,,Haloooo Yoongi!!"
,,Zem volá Yoongihooo!"
,,Hej ak mi nepustíš to zápästie prisamám, že ťa kopnem tak, že v živote nebudeš mať deti!!"
,,Hej vnímaš ma?!"
,,Ako chceš."
,,Hej hej brzdi!" zdvihol som ruky v obranne gesto a pustil jej zápästie.
,,Nad čim si sa tak hlboko zamyslel tými tvojimi pilinami?? Hmm povedz, prezrať to Alžbetinkee~" začala dvíhať obočie a úchúne sa na mňa pozerať.
,,Čo ja- Čím? Ya! Ty si neuveriteľná. Chceš další problém?!" škaredo som sa na ňu pozrel a keby môj pohľad zabíjal už by bola v tom jej mimozemštanskom nebi. Čo to trepem v pekle!
,,Rada som ťa dnes videla. Do kuchyne nechoď nič tam nie je. Bye~" a už jej nebolo.

Ashi~ toto dievča. Ako to s ňou Jungkook môže vydržať?? No správna otázka by bola, ako ona s ním takže asi to už chápem.....