I NEED U [Yoonmin]

16- End

Jimin pov:
,,Ešte nie tak úplne." zasmial sa Yoongi.
,,A to mám ako chápať?" nechápavo som sa na neho pozrel.
,,No ak mi nájdeš oblečenie ktoré si rozhádzal do rôznych zákuti tochto bytu mohol by som ti to aj ukázať." usmial sa na mňa. Ja som vstal a pozbieral jeho oblečenie a hodil ho po ňom.

Keď sa obliekol povedal nech nám vezmem bundy, že niekam pôjdeme. Vybehol som do našej izby a vzal dve bundy. Zišiel som dole po schodoch a tam už čakal obutý Yoongi. Podal som mu bundy a tiež sa obul, a tak sme spolu ruka v ruke odišli dole do garáže, kde sú odparkované všetky autá ktoré patria ľuďom v tejto bytovke.

Zvláštne bolo keď sme nezastali pri jeho aute. Prešli sme ďalej... okej tak ideme mojím aj tak sa mu vždy páčilo ale ani pri tom sme nezastavili.
,,Yoongi kam to ideme? Naše autá sme už dávno prešli....." neodpovedal iba sa usmial.
,,Yoongiiiiiiii......" zaťahal som ho za ruku.
,,Sme tu." usmial sa. Tak čo kúpil si nové auto? Možno hej, ale keď som sa otočil a uvidel tam Betkinho bieleho Jaguara myslel som, že ma vystrie.

,,Nie..." povedal som a zakrútil hlavou.
,,Ale áno, poď bude srandaaa" zaťahal ma za ruku.
,,Betka nás zabije veď to auto je jej život... veď ho má skoro radšej ako Kookieho."
Povedal som a ťahal Yoongiho od toho auta preč. Ani sa jej nečudujem keď za to auto dala 120 000€ čo je v prepočte
156 137 838.81 korejskych wonov. A naše auta stáli okolo 50 000€. Je to podstatný rozdiel no...

,,Dvôveruješ mi Minie?" ach bože nie tá prezývka lebo sa tu zložím už teraz. Viem, že je dobrý šofér, ale bojím sa o to auto a aj o Yoongiho.
,,Dvôverujem Hyung, ale to auto stálo 156 137 838.81 won.... a to čo sa skrýva pod tou kapotou je monštrum nie motor... a ja viem, že ty si dobrý šofér, ale na Betku tu z náš štyroch nemá nikto. A nikto nepozná to auto lepšie ako ona...." vzdychol som si.

,,Ale prosím ťa Minie.... vieš koľkokrát som jej to auto už vzal? Neboj sa a poď." zasmial sa. Obial ma a dal mi pusu na čelo.

,,Ty si neskutočný vieš o tom?" zasmial som sa.

Vyšli sme z parkoviska a mierili mne nevedno kam.... bolo už za chvíľu šesť hodín a my sme stále šli niekde na okraj Soulu. Už som si myslel, že dnes ani nezastavíme. Yoongi vypol motor Betkinho auta a povedal mi nech vystúpim. On urobil to isté a viedol ma k jednému nádhernému miestu. Bola tam jedna lavička z ktorej sa dali nádherne vidieť hviezdy a o kúsok ďalej od lavyčky bol útes z ktorého vytekal vodopád. Nádherné niečo.

Yoongi ma vzal za ruku a ťahal ma až na tú lavičku. Sadli sme si na ňu a pozerali sa na nočnú oblohu.

,,Keď som ti pred pár dňami povedal niečo o sebe sľúbil si mi, že na oplátku mi povieš niečo aj ty." usmial sa na mňa Yoongi.

,,Som z veľmi chudobnej rodiny. Moji rodiča to mali veľmi tažké, pretože som sa mame narodil vo veľmi mladom veku... a v tedy bola iná doba. Všetci jej hovorili, že si to dieťa má nechať vziať a žiť ešte svôj život, ale ona to neurobila. Jediný kto ju podporoval bol môj otec a tak sa rozhodli, že si ma nechajú.... vždy som bol pre všetkých sklamaním celej rodiny okrem ich dvoch. Lenže keď sa v mojich 16 dozvedeli, že sa mi páčia chlapci a nie dievčatá stratil som aj ich... rozhodli sa ešte pre jedno dieťa, ale to sa im už nepodarilo a tak museli byť šťastný s tým čo majú.... postupom času si na mňa zvykli a teraz sú šťastný keď som ja šťastný. Mám ich rád lebo sú to moji rodičia aj keď majú chyby, ale sú to len ľudia.." usmial som sa.

,,Ako si si uvedomil, že sa ti páčia chlapci?" opýtal sa ma zaujato.
,,Ja som to vedel asi od jakživa... pretože vždy som sa zamýšľal nad tým aké majú susedovy chlapci pekné vlasy a aké majú moji spolužiaci pekné oči a tak...."
,,A si si istý, že si na chlapcov?" s úsmevom sa opýtal.

,,Vážne sa toto pýtaš. Ľúbim ťa najvaic na svete si môj deň aj noc..... tak si odpovedz sám." zasmial som sa.

,,No dobre. Taak Park Jimin." postavil sa a mňa vytiahol zo sebou. Nevedel som, čo sa ide diať, ale začínal som byť nervózny.
,,Mám na teba jednu otázku......" usmial sa.
,,Čo je to za otázku?" zvedavo som sa opýtal.

,,Veľmi si ma zmenil a donútil si ma svet vnímať taký, aký je a nie taký čierny a skazený, aký som si ho predstavoval ja. Naučil si ma za tých pár dní veriť ľuďom a to, že môžem veriť tebe. A viem. že tu pre mňa si stále a stále budeš..... za to som ti veľmi vďačný a tak by som sa chcel opýtať či by si so mnou nechcel chodiť? Vieš aby si bol konečne môj a nikoho iného...." zahanbene sa na mňa pozrel.

,,Ja som bol tvôj vždy a vždy aj budem." usmial som sa a hodil som mu okolo krku. On ma chitil za stehná a vzal si ma na ruky. Usmial som sa a pobozkal ho.

,,Mám to brať ako áno?"

,,Áno." 

—— THE END ——

——————————————————
Ak ste sa dopracovali až sem veľmi pekne Vám ďakujem🙏 a zároveň sa osoravedlňujem, že ste niečo také hrozné vôbec čítali.😂❤️

Za aké koľvek komentáre a votes som Vám veľmi vďačná, a bola by som rada ak by ste mi nechali nejaký komentár ohľadom toho či sa Vám to páčilo alebo to bolo hrozné.🤷‍♀️😂

   ĎAKUJEM🙏