I NEED U [Yoonmin]

8

Jimin pov:
Už to sú tri dni čo som nespal doma a sedím v kancelárii o 3 v noci a rozmýšľam, čo s toľkou prácou od radosti....

Jungkook to má ľahšie on len zadá meno, vek a potrebné údaje do databázy, ale ja musím pre každého nájsť vhodnú pieseň a vhodný tanec potom z Jungkookových skupín ktoré vytvoril na kástingoch vybrať tie najlepšie a naplánovať každej tréningy a stretnutie s šéfom firmy, a už mi s toho ide vybuchnúť hlava.

Jungkook už dávno odišiel domov a ja som tu zostal sám... nezazlievam mu to, on má svojej práci dosť, ale má sa aspoň na koho tešiť domov, pretože má osobu ktorá ten domov pre neho znamená a aj bude znamenať nech je kdekoľvek vždy sa bude mať kam vrátiť. Síce žijeme v jednom byte a je to domov nás všetkých, predsa len mať takú osobu na ktorú sa teším vždy keď idem z práce, a som smutný vždy, keď od nej do tej práce musím odísť, je úžastné.

Žiaľ ja takú osobu nemám a pre to sa ani neobťažujem chodiť domov...

Písal som poslednú skupinu keď sa zrazu otvorily dvere na kancelárii. Nikto tu o takomto čase nie je... jedine ak Jungkook niečo zabudol, ale keď som videl kto stál v tých dverách skoro mi spadla sánka....

Yoongi pov:
Trápi ma, že Jimin nechodí domov a ja neviem prečo. Neviem či som mu niečo urobil ja alebo sa mi vyhýba za ten incident pred tromi dňami, ale toto už je priveľa. Nebol doma tri dni a ani sa nikde neukázal... čo som jediný ktorý si v tejto domácnosti myslí, že niečo nie je správne?!

Betka sa síce pýtla Jungkooka kde je, ale on jej len povedal, že má veľa práce a v noci príde... lenže on nikdy neprišiel.

A keď som dnes počul Jungkookov príchod a Jimin nikde nasral som sa. Vzal som kľúče od auta a smeroval si to rovno do ich firmy. Bol som tam len málo krát, takže som nevedel kde majú kanceláriu, ale keď som dorazil na miesto a svietilo sa len v jednej miestnosti z celej firmy mal som jasno.

Bál som sa, že som mu nejako ublížil a má so mňa naozaj strach až taký, že sa bojí vrátiť aj domov. Otvoril som dvere a uvidel ho unaveného sedieť za stolom s pohľadom upretým do počítača, ale keď ma uvidel skoro mu spadla sánka. Vyzeral fakt zmätene. Asi som tá posledná osoba, ktorú tu čakal.

,,Ahoj Jimin." nesmelo som sa usmial.
,,Yoongi, čo tu robíš?" nechápavo sa na mňa pozrel a premeral si ma celého od hlavy až po päty.
,,Bojím sa o teba." vzdychol som si. Jimin len vypúlil oči a nechápavo povedal: ,,Ty o mňa?"
,,Áno, čo je na tom?" nechápavo som sa opýtal tentokrát ale ja.
Začal sa dusiť a potom povedal: ,,A-ako čo je na tom? Neznášaš ma a som len ten teplý kokot s ktorým musíš kvôli Jungkookovi zdieľať jednu izbu. Tak prepáč, že tomu nerozumiem." prekrížil si ruky na hrudi a oprel sa o stoličku.
,,Ja..... v tedy, čo Betka povedala, že sa ma bojíš trošku ma to zamrzelo. Ja no nechcel som, aby si sa ma bál ani aby si ma obchádzal naozaj ja len nechcel som, aby si ehm-mh no ako to povedať..... aby si mi ho strčil do zadku..." zahanbene som sa pozrel na zaskočeného Jimina ktorému práve zabehlo. A pokračoval ,,A je mi ľúto ak som to možno niekedy prehnal, ale neznamená to, že ťa neznášam to nie. A aj v tedy pred tromi dňami ráno nechcel som ti ublížiť. Ale keď som sa zobudil tak som sa zľakol, pretože so mnou v posteli už 4 rokoy nikto nespal je to proste nezvyk... takže prepáč ak som ti ublížil keď si spadol na tú zem." vzdychol som si.

Jimin pov:
Tak práve mi asi zastal rozum.
,,Ty si si myslel, že by som ti len tak strčil môj penis do zadku?" zasmial som sa.
,,To si si vážne z toho všetkého zapamätal práve toto?!" prevrátil oči Yoongi.

Nie, Yoongi ja som si to zapamätal celé.... úplne celé...
,,Mal by som si pamätať aj niečo iné?" nechápavo som sa na neho pozrel.
,,Dobre ja to jebem snažil som sa čau!" otočil sa a chcel odísť no moje slová ho zastavili.
,,Nechoď." zašepkal som. Chcel som aby ma počul, ale zároveň som to aj nechcel. No potom mi došlo, že chcem aby tu zostal a chcem mu to vysvetliť.
,,Nechoď prosím..." povedal som hlastnejšie a vzdychol si.

Yoongi sa otoči a pustil kľučku dverí. Ukázal som mu nech si sadne na gauč na ktorom som posledné dva dni spal....
Sadol som si vedľa neho do tureckého sedu a začal vysvetľovať.
,,Pozri Yoongi, ja nemal som z teba strach a ani nemám. Ja som len nechcel, aby si sa cítil nepríjemne a tak som sa ti vyhýbal ako si si želal a dal ti pokoj. Nvedel som, čo som ti urobil, ale teraz už viem." zasmial som sa. ,,A za prvé nikdy by som s niekym nespal ak k nemu niečo necítim a viem, že ten človek je na tom rovnako, za druhé nikdy by som neublížil svojim kamarátom, a za tretie ja nie som ten dominantný vo vzťahoch." začal som sa neskutočne smiať. Ale Yoongimu to stále nedochádzalo. ,,Ja niesom ten čo niečo niekam strká." rozosmial som sa ešte viac no tentokrát sa ku mne pridal aj Yoongi.

,,Počkaj takže-" nedokončil.
,,Áno takže si sa bál zbytočne. A navyše vyzerám ja vôbec tak?" zasmial som sa.
,,No nie ani nie." zasmial sa spolu so mnou.

,,Takže sa ma nebojíš na nevyhýbaš sa mi?" radostne sa opýtal.
,,Nie, nie. Aj keď občas sa ti pre vlastné bezpečie vyhýbam no." usmial som sa.
,,Tak prečo nechodíš vôbec domov?" smutne sa opýtal. Počkať on je z toho vážne smutný?!
,,Ja.... lebo mám veľa práce." ukázal som na kopu papierov rozhádzaných po kancelárii.