I NEED U [Yoonmin]

9

Yoongi pov:
,,Ukáž pomôžem ti s tým a potom pôjdeme domov, čo ty na to?" ponúkol som mu pomoc.
,,No ja neviem toho je veľa a je to zložité kaš-" skôr ako stihol dopovedať a vyvlicť sa z toho som ho prerušil.
,,Nepodarí sa ti to." zasmial som sa.
,,No, okej." vzdychol si. Ukázal mi všetko a všetky papiere, čo musí urobiť. Ten haizel Jungkook to všetko necháva na neho a potom sa fakt nečudujem, že tu zostáva tak dlho.

Ukázal som mu pár skupin o ktorých si myslím, že sú faj nech dá do popredia a také priemerne nech tam zaradí do voľných termínov, a tie obyčajné som ho donútil zrušiť, a nechať rozpustiť. Zistil som, že by to mal lahšie keby nejaké skupiny vyhadzoval, ale to je proste Jimin milučký a dobrosrdečný on to neurobí radšej tu zostane tri dni, a bude sa pokúšať to nejako zariadiť aj keď je to skoro nemožné, ach Jiminie.....
počkať Jiminie?! Okej už je na mňa asi veľa hodín...

,,Jimin už ideme domov." zavelil som. Pretože Jiminie už skoro spal.
,,Ešte táto jedna ...." vzdychol si. Vzal som mu počítač vybral dátumy a všetko uložil a všetkým rozposlal.

,,A už ideme!" zamračil som sa.
,,Dobre, dobre vezm si kľúče od auta a idem." zahundral Jiminie.
,,Počkaj ty mi chceš povedať, že v tomto stave chceš šoférovať?!" zamračil som sa.
,,Je to chvíľa cesty..." zahundral si popod nos.
,,No žiadne také veď skoro spíš. Zaspal by si za volantom a havaroval by si. Vieš ako by si si mohol zničiť auto???" snažil som sa zahovoriť to ku čomu to smerovalo, k starostlivému Yoongimu.... a taký nie je!
,,Aha tak moje auto by sa zničilo hej?" arogantne sa spýtal.
,,Hej a už nastúp do môjho. Pôjdeš s Kookom a potom si ho vezmeš." prevrátil som očami a spokojne si sadol za volant.
,,Dobre, dobre už sedím." zamrmlal si Jiminie a zapásal sa.

Zaspal asi za 5 minút. Keď sme prišli domov nechcel som ho budiť. A tak som ho odpásal a rozhodol sa ho odniesť. Pripravoval som sa na to pretože niesom najsilnejší, ale keď som ho vzal na ruky myslel som, že moja taška je ťažšia. Preboha, ako môže byť ten chlapec taký ľahký?!

Zamkol som auto a odniesol ho až do bytu a potichu po schodoch, až do jeho postele. Prikryl som ho a ja som sa prezliekol do môjho ,,pyžama" ktoré tvoria tepláky a tričko. A ľahol si do svojej postele.

Prevaľoval som sa z jednej strany na druhú, ale nevedel som zaspať premýšľal som nad tým, čo som práve teraz spravil.
Jiminie naozaj nie je zlý. Práve naopak, fakt je v pohode. Ach bože, prečo som ja vždy plný predsudkov? Možno pre to ma aj Emma nechala...

Miloval som ju a myslím si, že aj ona mňa. Teda aspoň mi to hovorila. Ale po pár rokoch, čo sme boli spolu si začala uvedomovať, čo som robieval stále a neuvedomoval som si to... Bol som vždy ku každému odporný a aj ku nej, aj keď som ju ľúbil niekedy som to proste prehnal a ničil som ju zvnútra. Až som ju neúmyselne rozbil na márne kúsky a už to nevydržala.... no a povedala mi, čo si o mne naozaj myslí.

Od vtedy som s nikím nič nemal. Nikdy, a tak to aj zostane, nepotrebujem niekoho dalšieho psychicky zdeptať. Otočil som sa chrbtom k Jiminovi a pokúšal sa zaspať.

Nešlo to. Ako mi ten somár omylom vliezol do postele 4 rokoy odvikania dovi-dopo. A teraz neviem zaspať bez toho, aby som cítil niekoho prítomnosť a hrejivé telo vedľa seba. Oh bože a tá jeho vôňa je asi návyková alebo čo....
no nemôžem sa zobrať a ísť si k nemu ľahnúť vyzeralo by to divne.

A asi by som to nevysvetlil nikomu.