Odrazu som pocítila ako mi po lícach tečú teplé a slané pramienky. Ako som len mohla plakať? Vzchop sa, Dark! Opakom ruky som si utrela slzy, zhlboka, roztrasene sa nadýchla. Pozrela som sa vedľa seba, no nikoho som nevidela. Bolo už šero, na horizont začali vychádzať hviezdy svietacie ako svetojánske mušky. Dokonca aj oni svietli nabielo. A ja som bola sama, temná, ponechaná.
ESTÁS LEYENDO
Obvod našich myslí✔️
Ciencia FicciónVo svete kde vláda pozná každý váš krok, je ťažké robiť veci, ktoré uznáte za vhodné vy. Viem to, pretože presne o to sa snažím celý život. Od chvíle keď mi mama povedala, aby som nešla do lesa za našim domom, no ja som i tak neodolala a vkročila dn...
