Obvod našich myslí✔️

::::::::::::::::::::::.......::...::........::.:..:...::.:.::.:.:..:.:.:

Pobozkala som ju na líce. Mala ho studené od mrazivej jesene, no napriek tomu sa mi to páčilo. ,,A čo teraz, Dark?" Opýtala sa ma. Ako by som len mohla poznať odpoveď? Sama som iba teraz prišla na všetky dôležité veci. ,,Neviem. Popravde, vôbec netuším." Vo vzduchu som cítila hnijúce listy a vodu rieky a aj napriek tomu, že nám už viac nehrozilo nebezpečenstvo, mala som mierny strach. ,,Neviem, čo budeme robiť, Angel. No som tu. Spolu to zvládneme. Máme jedna druhú." Snažila som sa na ňu čo najvľúdnejšie usmiať a ona mi úsmev opätovala. Myslím, že to mi stačilo. Jej jemná ruka v tej mojej a vejúci vietor. Obe sme vedeli, že nič nebude rovnaké. Kôli Obvodom, nám dvom a významnému zisteniu. No teraz sme sa mohli na seba spoľahnúť. A napokon, vlak neprestal jazdiť.