Hľadela na mňa očami plnými strachu, očakávaní, no hlavne bolesti. Nasucho som prehltla, jej jemné prsty ma pohladili po vlasoch. ,,Mami?" Opýtala som sa a hlas mi preskočil. Bez žmurknutia na mňa pozerala, ja som sa slabo usmiala. ,,Som vpohode, mami. Ľúbim ťa." Tentokrát sa usmiala aj ona, no pocity, ktoré cítila ešte pred pár sekundami sa jej stále odzrkadlovali v očiach. Boli to totiž presne tie isté pocity, ktoré sa jej rozliali po tvári v deň otcovho odchodu.
KAMU SEDANG MEMBACA
Obvod našich myslí✔️
Fiksi IlmiahVo svete kde vláda pozná každý váš krok, je ťažké robiť veci, ktoré uznáte za vhodné vy. Viem to, pretože presne o to sa snažím celý život. Od chvíle keď mi mama povedala, aby som nešla do lesa za našim domom, no ja som i tak neodolala a vkročila dn...