Tajomstvo hôr

Prológ

Prológ – leto 1984

Les a okolie bolo ponorené do pokojného nočného ticha, ktoré však chvíľu na to prerušil šuchot lístia pod nohami dvoch utekajúcich dievčat. Bežali nohy stačili. Nezastavili, ani keď sa objavili na rozsiahlej čistinke pri jazere. Mesiac sa odrážal od pokojnej hladiny jazera, čo vytváralo dojem, že je tam namiesto vody tekuté olovo. Dievčatá bez rozmyslu vbehli priamo do striebornej vody. S čľapotom bežali ešte ďalej. Voda prskala všade okolo nich, ale oni nezastavili ani na sekundu. Až pár metrov od brehu sa jedná z nich zastavila a obzrela sa späť na miesto, odkiaľ len pred chvíľou vybehli. Voda v ktorej sa nachádzali im teraz siahala už takmer po pás.

„Viv! Čo to robíš?! Musíme ísť ďalej!" kamarátka zastavila hneď, ako , že Viv nebeží za ňou. Začala ju ťahať do hlbšej vody za rukáv jej dlhej košele

„Lena, zmizlo to, možno sme to striasli," odvetilo jej šepky kučeravé dievča s okuliarmi, na ktorých mala pár kvapiek vody. Obe boli vystrašené a bezradné. Zastavili. Pohľadom ešte stále uprene pozorovali les. Očakávali, že sa to vynorí každú chvíľu. Čakali, ale márne. Čistinka na ktorú len pred chvíľou vbehli ostala prázdna. Snažili sa chytiť druhý dych. Lena sa dokonca zohla a oprela rukami o kolená, aby sa poriadne nadýchla.

V širokom okolí bolo hrobové ticho, akoby všetky zvieratá už dávno vycítili, že sa blíži niečo nebezpečné. Nebolo počuť žiadne cvrlikanie, ako to počas letných večerov pri jazere býva bežné. Všetko, čo dievčatá momentálne vnímali, bol ich zrýchlený dych a prudko pulzujúce srdce, ktoré cítili až v spánkoch. Trvalo im riadnu chvíľu, kým sa skutočne aspoň kúsok upokojili. Lena zdvihla svoju tvár späť smerom k čistinke, pričom sa rukami ešte stále zapierala do kolien v miernom úklone. Na jej rozhorúčenej tvári rázom ucítila nepríjemný chladný závan vetra, po ktorom sa jej vytvorili zimomriavky na chrbte, z čoho ju nepríjemne striaslo. Dievčatá priam hypnotizovali svojimi pohľadmi les pred nimi. Nič sa nedialo, aj napriek tomu ostali obe napäté. Tušili, že sa o chvíľu stane niečo veľmi nepríjemné. Chceli utekať preč do bezpečia, ale nemali kam. Všade okolo bol len hustý les. Nevedeli, odkiaľ ich to pozoruje. Nevedeli, akým smerom sa môžu vydať. Nevedeli ani len, kde sa nachádza ich chata. Nemali ani len poňatia, kde sú. Boli stratené hlboko v lese.

„Viv, Lena! Tak tu ste!" zakričal známy hlas z lesa. Smeroval priamo z miesta, odkiaľ len nedávno vybehli. Obe podskočili od ľaku, keď začuli svoje mená. Najprv si vymenili prestrašené pohľady a potom svoje oči presmerovali na neďalekú čistinku, kde sa mal každou chvíľou niekto objaviť. Trvalo to kúsok dlhšie, než obe očakávali, no napokon sa na neveľkej lúčke medzi lesom a jazerom objavil ich hnedovlasý kamarát Peter. Ich vystrašené pohľady sa rázom zmenili na prekvapené. Obávali sa, či nie je ich kamarát len výplodom vlastnej fantázie. Ale ak by bol len očným klamom, prečo ho videli obe naraz? Kráčal smerom k nim. Neutekal. Mal pomalú prechádzkovú chôdzu, čo len značilo, že ho asi žiadna zver neprenasledovala, tak ako Viv a Lenu. Nemo na neho civeli, bolo to spôsobené aj tým prekvapením. Konečne uvideli živú bytosť, ktorá by im mohla pomôcť dostať sa z tohto strašidelného miesta. No na druhej strane boli od strachu meravé, nevedeli, čo čakať ďalej. Boli si isté, že ich to stále sleduje, avšak ani jedna z nich neupozornila Petra, aby si dával väčší pozor. Obe sa cítili až príliš zarazene z toho, že sa tu objavil ich kamarát. Chystali sa povedať mu o všetkom, čo videli; aj o tom, čo ich prenasledovalo.

„Všade som vás hľadal. Nevedel som, že sa idete osviežiť k jazeru. Mohli ste ma pozvať na vaše nočné kúpanie," povedal s úsmevom na tvári a každým krokom bol čoraz bližšie pri brehu. Videl ich zaskočené pohľady, ale pripisoval to len tomu, že ich vyrušil pri niečom intímnejšom, ako je nočný kúpeľ. Zaskočené pohľady sa rázom zmenili v čistú hrôzu. Z omylu, že za to všetko môže on, ho vyviedlo až hlasné praskanie vetvičiek, tesne za jeho chrbtom. Otočil sa, avšak nikoho nikde nezazrel. Prišlo mu to zvláštne. Pár nasledujúcich krokov, ktoré urobil smerom ku kamarátkam, bolo už neistých.