Tajomstvo hôr

Tvár v okne

Natalie a Richard –19:36

„Láska veď sa na mňa už toľko nehnevaj," povedal Richard po chvíli ticha. Natalie sedela na starom ošúchanom gauči. Urazene sledovala bielu stenu pred sebou. Richard sa opieral lakťom o krb a pozorne sledoval výraz na jej tvári. Tráva na Richarda účinkovala, avšak nie tak veľmi ako by mala, alebo aspoň nie tak veľmi ako by si to sám prial. Natalie ho odignorovala, nepovedala ani slovo, namiesto toho len zalomila rukami a zdvihla svoju bradu. Kúsok ju vystrčila dopredu, čím ukázala svoju ostrú sánku.

„Láska, veď sme tu šli len kvôli nám, aby sme si užili a aby si mi dala pekný narodeninový darček," lakeť spustil z rímsy kozubu a urobil pár krokov smerom k Natalie. Postavil sa priamo pred ňu, samozrejme Natalie naďalej hrala urazenú a uhla mu pohľadom. Teraz hľadela smerom do menšej kuchynky, ktorú však nevidela úplne celú v ponurom šere. Chvíľu jej trvalo, kým rozoznala niektoré obrysy. Predsa len identifikovala bielu menšiu chladničku, ktorá stála pri linke priamo oproti dverám do poloprázdnej obývačky.

„Dobre, tak to skúsim inak," zamrmlal si popod nos skôr pre seba, avšak Natalie to počula. Jedným očkom na neho pozrela a potom sa opäť vrátila do pozície neprístupnej urazenej priateľky.

„Mám pre teba menšie prekvapenie," kľakol si na jedno koleno. Takmer to už vyzeralo ako žiadosť o ruku. Natalie sa na neho ihneď pozrela so zdvihnutým obočím a čakala čo drahé opäť vytiahne. Richard si rozzipsoval bundu do polovice a ľadovú ruku vložil do vyhriatého vnútra bundy. Po chvíľke napätia nakoniec vytiahol fľašu.

Natalin výraz tváre sa menil zo sekundy na sekundu, najprv mierne natešený, potom mierne prekvapený a napokon to prešlo do sklamaného až mierne zamračeného pohľadu.

„Čo to má znamenať?" opýtala sa po celom spektre emócii s vážnym, priam až vražedným pohľadom.

„No veď predsa idem vytvárať romantickú atmosféru, na tom si vždy potrpíš."

„Ale veď my vždy pijeme, kedy sa dočkám aj niečoho krásneho?" pozrela sa na neho frustrovane. Richard vstal. Fľašu položil na pohovku vedľa Natalie.

„Dobre, priznávam. Tentokrát mám pre teba ešte niečo špeciálne," zdvihol Richard prst do vzduchu a zalovil vo vrecku svojej bundy, odkiaľ po chvíli vytiahol neveľkú bielu škatuľku. Natalie sa potešila a vystrela ruky. Keď videla v šere svetlú stuhu pery sa jej zvlnili do širokého úsmevu.

„Čo to je?" opýtala sa natešene predtým než stihla rozviazať hodvábnu stužku.

„Prekvapenie, otvor to. Je to darček odo mňa, pre teba," usmial sa Richard. Bol rád, keď videl svoju priateľku šťastnú, aj keď nebol pravdepodobne v normálnom vzťahu.

Hodvábnu šnúrku potiahla a položila si ju na kolená. Bielu krabičku otvorila a v nej našla zlatú retiazku na ktorej bol prívesok v tvare malého krúžka, ktorý značil nekonečnosť. Len čo uvidel nadšenie v očiach svojej priateľky vedel, že urobil dobre, keď poslúchol predavačku, ktorá mu poradila práve tento náramok.

„Zlato to je krásne," vyskočila na rovné nohy, krabičku držala v rukách, šnúrka jej z nôh spadla priamo na zem. Nadšene vyskočila na Richarda a začala ho s prudkou vášňou bozkávať. Ten ju najskôr držal vo vzduchu. Natalie na ňom priam zbožňovala aký bol pevný a silný. Potom ju pustil dole a chcel jej odopnúť sivú bundu, Natalie však ustúpila dozadu, čo ho mierne prekvapilo.

„Ale čo tá romantika? Ja nechcem tvrdý a chladný sex. Čo tak sviečky? A mohol by si predsa len otvoriť to šampanské," Richard nad týmito požiadavkami pretočil očami.