Tajomstvo hôr

Chata

Lesley a Max –16:30 – január 2020

Lesley pozorovala zasnežené vrcholky hôr z príjemne vyhriatého auta. Rádio hralo staré pesničky z minulého storočia, ktoré jej otec tak veľmi miloval. Ona však bola úplným opakom otca. Otravovalo ju to. Radšej si nasadila slúchadlá so svojou obľúbenou muzikou, a naďalej sledovala okolie prikryté hrubou vrstvou snehu.

„Lesley? Môžeš ma na chvíľu počúvať?" opýtal sa jej potichu otec. Na jeho čele sa zjavila hlboká vráska po tom, čo sa nedočkal odozvy. Na sekundu svoj pohľad presmeroval z cesty na svoju dospievajúcu dcéru a mierne pokrútil hlavou. V ušiach mala opäť nasadené slúchadla, čo sa mu nepáčilo. Zdalo sa mu, že s tým čertovským výrobkom v ušiach nikdy nevníma realitu a to, čo sa okolo nej vlastne deje.

„Lesley?!" povedal o niečo ráznejšie, čo už jeho dcéra počula. Vytiahla si z ucha jedno slúchadlo a zastavila hudbu vo svojom mobile. S miernou výčitkou na tvári sa pozrela na otca.

„Počúvam," pretočila svojimi zelenými očami, pričom sa snažila zakryť otrávenosť v hlase. Presne vedela, čo bude nasledovať. Otec ju nikdy neukrátil o kázanie, čo smie a čo nesmie robiť. Neznášala to. Aj napriek tomu sa rozhodla, že bude prikyvovať, len aby mal otec srdce na správnom mieste a nestrachoval sa o ňu.

„Ja len, aby si si to tam užila... A žiaden alkohol," pokúsil sa o mierny úsmev, ktorý sa však nevydaril a preto vyzeral skôr ako skleslý pohľad na vozovku. Odkedy zomrela jeho manželka – Lesleyna mama, to s ním šlo dole vodou. Nevedel bez svojej manželky fungovať tak ako predtým. Jednoducho povedané, Lesley niekedy robil starosti, no aj napriek tomu si nechcela pokaziť tento víkend tým, že sa bude strachovať o otca. Bola to prvá chata od pohrebu mamy, aj napriek tomu, že od toho pochmúrneho dňa prešiel už rok a pol. Otec ju dlho nechcel nikam púšťať. Keď jej dovolil ísť konečne po celej tej dobe na chatu, tešila sa už tri týždne dopredu ako malé dieťa. Napokon to aj pre neho znamenalo veľkú vec, konečne sa chcel pohnúť dopredu. Nechcel stáť na jednom mieste a oplakávať jeho drahú, zosnulú manželku, aj keď to bez nej bolo občas sakramentsky ťažké. Dôvod prečo sa zhruba pred štyrmi mesiacmi rozhodol pohnúť, bolo vedomie, že týmto oplakávaním trápi svojich blížnych, ktorí sú ešte nažive. Najmä jeho dcéru, ktorá sa po smrti stala jedinou najbližšou osobou.

„Ďakujem, oci," povedala po chvíli Lesley a jej otrávený pohľad sa rázom zmenil na tak láskavý, aký môže venovať len dcéra otcovi. Bol posledný člen rodiny, ktorého mala na blízku po mamkinej smrti. Chápala, prečo ju nikde nechcel pustiť. Rozumela mu, ale aj napriek tomu sa takmer vždy pohádali, keď jej niekam zakázal ísť. Lesley si opäť napchala slúchadlá do uší a venovala zamyslené pohľady prírode za oknom.

Cesta sa zdala byť nekonečná, sem-tam zahliadla Lesley chatu. Jediné, čo ako tak nasvedčovalo tomu, že o chvíľu budú na mieste, bol moment, kedy zišli z hlavnej cesty a začali sa trmácať cez hlboký les po zasneženej lesnej cestičke, na ktorej bol otlačený ešte len jeden pár pneumatík. V Lesley narastala čoraz väčšia radosť, že strávi nejaký čas so svojimi kamarátmi a odreaguje sa.

Úzka lesná cestička viedla až k mohutnej bráne, ktorá bola teraz dokorán otvorená. Otec cez ňu bez prestátia prešiel a zastavil sa tesne pred schodmi, hneď vedľa malého, ošúchaného auta striebornej farby, ktoré vlastnil jej kamarát Adam.

„Chcem ti ešte niečo povedať," zastavil ju v strede pohybu otec, keď takmer otvárala dvere na aute. V strede pohybu sa zasekla. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Prvýkrát dúfala, že sa jej víkend zaobíde bez kázania. Jednoznačne sa mýlila. Otočila sa smerom k svojmu otcovi.

„Ja viem, žiaden alkohol, sex, cigarety, ani drogy. Oco, hovoril si mi to už toľkokrát, že to budem vedieť povedať aj z čista-jasna, keď za mnou prídeš uprostred noci a opýtaš sa ma na to. Prišla som už niekedy v živote domov pod vplyvom omamných látok?" Lesley skočila otcovi do jeho prednášky, ktorá mala nasledovať, skôr ako stihol vôbec otvoriť ústa a nenechala sa zastaviť. Pri konečnej otázke zdvihla jedno obočie a otec viac nemohol namietať, pretože by klamal. Lesley sa nikdy neobjavila doma opitá, či zdrogovaná. Raz prišla z chaty a pár dní ostala doma s bolesťami žalúdka, ale ako to sám doktor povedal, boli to len zle tepelne upravené špekáčiky a nesadlo jej to. Ústa na malý moment mierne pootvoril, aby cez ne mohla prejsť obhajoba. Po tom, čo si však prehral od začiatku ešte raz menší monológ jeho dcéry, ich len rezignovane zatvoril a pritakal.