Secret Love Sk [Drarry]

12. Kapitola

Ronov pohľad:
Na druhý deň ráno som sedel opretý o strom pri jazere a pozoroval som ako sa leskne hladina vo vychádzajúcom jesennom slnku. Zrazu mi niekdo prikryl rukami oči a nežný teplý hlas mi zašepkal do ucha ,,Hádaj kto ?" Chytil som mu ruky a dal som si ich dole z očí a pozrel som sa mu do očí. Viktor Krum. Viktor. Môj Viktor. Rýchlo som ho objal rukami okolo krku a skočil som na naňho, čo Viktor nečakal a tak sme spadli na zem. Ležal som na ňom a vzlykal som mu do hrude, Viktor ma utešoval. Hladkal ma po chrbte a jemne aj vo vlasoch. ,,Neboj sa som tu a už neodídem. Nikdy ťa už nenechám samého." Šepkal mi Viktor jemne do uška a ja som mu len zavzlykal do hrude a povedal som mu ,,Strašne si mi chýbal." Viktor sa na mňa milujúco usmial a poved ,,Aj ty mne ani nevieš ako moc." Pozrel som sa naňho a svoje ruky som mu zaboril do jeho tmavo hnedých jemných vlasov, ktoré mal dlhé skoro už po ramená. ,,Ako moc ?" opýtal som sa ho. ,,Tak ako rybe chýba voda či drakovi voľnosť" Viktor sa posadil a ja som stále sedel na ňom nohy som mu obtočil okolo pása a objal som ho okolo krku a len jemne som sa svojími perami obtrel o tie jeho. Viktor sa na mňa usmial a v očiach sa mu objavila známa iskra. Drsne si moje pery privlastnil a začal ma vášnivo bozkávať. Ja som mu bozky s rovnakou vášňou a láskou opätoval. Pokiaľ sme sa nemuseli od seba odtrhnúť kvôli nedostatku kyslíka. Viktor sa na mňa len usmial a jemne ma pohladil po líci. Nad našimi hlavy sa odrazu ozvalo nahnevané ozvanie sa Chrisa, Viktorovho orla bielohlavého. Ja a Viktor sme nad tým len zasmiali a Viktor natiahol ruku k orlovi a dlaň zovretá v päsť, jemné zapískal a Chris mu poslušne zletel na ruku. Ron pohladkal Chrisa a povedal orlovi ,,Nežiarli" a jemne pobozkal znova Viktora. Chris len urazený odletel do soviarne.