Bol večer. Každý v nemocnici už spal okrem personálu a naších dvoch hrdinov, ktorí sa opäť vytratili na ihrisko, ktoré bolo za nemocnicou. Tentokrát, ale Jackson neviezol Marka na vozíku, ale držal ho za ruku. Jeho chôdza nebola ideálna, stále ho to bolelo, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Robil to pre osonu, ktorú ľúbil. Áno, Jackson mal v tom konečne jasno. Zaľúbil sa do neho. Zaľúbil sa do Marka. No, bol tu problém.
Sedeli spoločne na lavičke a Mark sa opieral o Jacksonove rameno. Bol unavený. Dnes celý deň strávil na vyšetreniach. O pár dní možno uvidí. Uvidí človeka, ktorého miluje. Uvidí znova celý svet.
,,Spinkáš?" spýtal sa potichu Jackson.
,,Nie, len... premýšľam," odvetil Mark.
,,Nad čím?" objal ho okolo bokov.
,,Aké to bude potom."
,,Keď sa to podarí?" spýtal sa Jackson a Mark len prikývol.
,,Bude to super! Uvidíš, konečne Jinyouga a BamBama, ako sa na seba lepia. Sú ako dve samolepky. Furt sú spolu," uchechtol sa Jackson a Mark sa usmial.
,,Konečne uvidím teba," zamumlal Mark.
,,A znova oslepneš," zasmial sa Jackson a Mark ho buchol do ramena. Jackson sa len smial, ale pochvíli prestal.
,,Ako si vlastne prišiel o zrak?" spýtal sa Jackson. Mark sa trochu pomrvil a Jackson ucítil, ako sa o trošku odtiahol. Toto nebola príjemná téma.
,,Neliečený zápaľ. Bol som hlúpy. Nechcel som ísť k doktorovi, myslel som si, že očné kvapky, ktoré som ukradol dedkovi z nočného stolíka, to vyriešia, ale... skrátka si za to môžem sám," hlesol Mark, ale Jackson vedel, že za to nemôže. Nemohol vedieť, že ten zápaľ je až tak nebezpečný.
Jackson sa zrazu postavil a vytiahol zo sebou aj Marka. Nechcel, aby bol smutný.
,,Čo stváraš?" zasmial sa nevózne Mark lebo Jacksonove ruky, opäť spočinuli na jeho bokoch.
,,Pôjdeme sa pohojdať," zašepkal Jackson a dotiahol ho ku hojdačkám. Dal pozor, aby sa Markovi nič nestalo. Mark si sadol na hojdačku a chytil sa reťazí, aby nespadol. Zrazu ucítil dve dlane, ktoré sa mu zapreli do chrbra a potlačili ho do predu. Mark sa len pousmial, rovnako ako Jackson. Bol rád, že môže Markovi vyčariť úsmev na tvári.
,,I believe I can fly!" zasmial sa Mark a vyskočil z hojdačky. Dopadol na zem. Smial sa, hoci vedel, že bude mať pár modrín. Smial sa aj keď videl len prázdno.
,,Si trdlo. Vieš o tom?" podišiel k nemu Jackson a ľahol si k nemu.
,,Nah," mykol plecami Mark a ďalej sa spokojne usmieval.
No, Jackson zrazu spravil niečo, čo Mark vôbec nečakal. Ľahol si nad neho a rukami sa zaprel vedľa jeho hlavy. Vedel fo, lebo cítil teplo a mentolový dych, ktorý narážal do jeho citlivej pokožky.
,,J- Jackson?" vykoktal Mark.
,,Mám len jednu otázku," pošepkal Jackson.
,,Akú?" spýtal sa Mark a položil ruky na jeho vypracovanú hruď.
,,Smiem ťa pobozkať?"
YOU ARE READING
BLIND (GOT7/ markson)
Fanfiction,,Ja som síce slepý, ale ty si tu ten, kto nevidí." •••• cover credit my lovely oppa: @LyndonGale ⚠ príbeh obsahuje vzťah medzi dvoma chlapcami. môžu sa tu vyskytnúť vulgarizmy alebo sexuálne scény. ak ti vadí niečo iné, napíš mi správu sem na Watt...
