BLIND (GOT7/ markson)

13- don' t leave me, Jackson

Ráno, keď Maek vstal, cítil sa nepokojne. Možno to bolo tým upršaným počasím, ktoré oznamovalo, že jeseň sa blíži alebo tým, že dnes sa má stretnúť s Jacksonom. Postavil aa z postele a tak, ako predošlé ráno, spravil rannú hygienu, naraňajkoval sa, osprchoval sa, obliekol sa, zbalil si poteebné veci a pobral sa na autobus, keďže nemal v pláne dnes zmoknúť. Autobus bol prekvapujúco prázdny, preto sa Mark pohodlne usadil a nechal sa unášať piesňou Don' Forget od iKON. Bola to jwho jedna z obľúbených skladieb. Cesta trvala pol hodinu a vystúpil priamo pred obchodným centrom. Vošiel dnu a zamieril do kaviarne, kde pracoval. Zložil si veci, obliekol si zásteru a začal pracovať. Ľudí bolo dnes pomenej a už neboli takí veselí ako včera. Mark bol z toho frustrovaný. Želal si, aby bol večer a on by bol konečne slobodný.

Bolo o desať dve, keď Jacksonov Mustang zaparkoval v podzemnej garáži nákupného centra. Mal na sebe čierne nohavice a šedú mikinu. Vystúpil, zamkol auto a pobral sa ku výťahu, ktorý ho vyviezol priamo do centra. Bol rád, že sa ide stretnúť s Markom aj keď vedel, že je to možno naposledy. Povzdychol si a pobral do kaviarne, kde pracoval Mark. Bola naposchodí, no Jackson už z prízemia videl, červenovlasú osôbku, ako sa k nemu blíži. Stretli sa v strede cesty. Mark na neho smutne pozeral. No aj tak, prišiel Jacksonovi nádherny. Mal bledomodré nohavice a čierne tričko. Na chrbte ruksak a v rukách mobil.

,,Akurát som ti šiel písať," hlesol Mark, keď podišiel k nemu. Mark mal čo robiť, aby Jacksona neobjal. Nevedel si vysvetliť prečo, ale Jackson mu naozaj chýbal. Žeby ho stále milujem?

,,Chceš sa ísť niekam najesť? Alebo do kina? Či sa pôjdeme len tak voziť?" usmial sa Jackson pričom myslel na to, ako by Marka zatiahol k sebe a obaja by sa oddali nekonečnéju bozkávaniu. Žiaľ, to sa nestalo.  Mark sa nakoniec rozhodol, že by si mohli zájsť na hamburger, čo Jacksona potešilo, keďže hamburger patril k jeho obľúbeným jedlám.

Spoločne sa pobrali do podzemnej garáže, kde Markovi skoro vypadli oči z jamiek, keď zbadal aké má Jackson auto.

,,Jedno z mojích obľúbených," hlesol Jackson, keď si všimol ako si Mark prezerá jeho auto.

,,Ty ich máš viac?" spýtal sa fascinovane Mark a spoločne s Jacksonom nastúpil do auta.

,,Otec zbiera autá, ale niektoré ho omrzia, tak ich dá mne, " odvetil Jacksom a Mark len prikývol.

Keď vyšli z podzemnej garáže bolo pod mrakom, ale nepršalo.

,,Čo keby sme nešli na hamburger, ale na hranolky do parku?" navrhol Jackson.

,,Ako povieš," usmial sa Mark.

Jackson sa usmial a zamieril do Hangang Parku, čo bol jeden z najviac známych parkov s Seoule. Nachádza sa pei rieke Han, ktorá tečie cez Seoul. Jackson to tam mal rád lebo ako dieťa sa tam chodieval hrávať so svojou babičkou, ktorá ho brávala každoročne do Seoulu na prázdniny.

Mark sa cítil príjemne. Akokeby zabudol na to, čo mu Jackson spravil. Akokeby sa poznali len pár dní a toto bolo ich prvé rande.

,,Ako sa cítitš po operácií?" spýtal sa ho Jackson a tým ho vrátil späť do reality.

,,Vidím, čiže asi dobre. Čo tvoja noha?"

,,Chodím, behám, kopem Bama do zadku, čiže dobre," hlesol Jackson a Mark sa zasmial.

,,On ti povedal, kde pracujem, však?" pousmial sa Mark.

,,Bol som tam s ním, keď šiel pozrieť Jinyounga," odvetil Jackson a zaparkoval na parkovisko, ktoré sa nachádzalo pri parku.

,,Aha," odvetil Mark a vystúpil. Jeho telo hneď objal studený vietor, ale nič nepovedal.

Jackson zamkol auto a spoločne sa vydali do parku. Kráčali pomaly. Na okolo nebolo ani živej duše, čo obom vyhovovalo.

,,Čo máš v pláne robiť ďalej?" spýtal sa Jackson.

,,Pracovať, zariadiť si byt, cestovať. Ty?"

,,Netuším."

,,Čo tým myslíš?"

,,Neviem. Nejak som v posledných dňoch zmenil životný štýl."

,,Aha," hlesol Mark a spoločne podišli ku stánku s hranolkami, ktoré obaja milovali.

Zaplatili a pokračovali ďalej. Začali sa rozprávať hádam o všetkom. Bolo to, ako v ten večer. Rozprávali sa o ničom a zároveň o všetkom. Smiali sa.

,,Hranolková vojna!" vyhlásil Jackson a začal Marka ohadzovať hranolkami.

Mark sa samozrejme nedal a zahájil proti-útok. Keď im hranolky došli, začali sa naháňať. Jackson naháňal Marka, ktorý sa nemal v pláne nechať chytiť. Bežal čo mu nohy stačili, ale Jackson bol rýchlejší. Chytil Marka okolo bokov a zatočil sa sním. Mark zapišťal ako malá školáčka. Jackson ho postavil na nohy, ale stále ho obímal. Cítil Markovu pokožku, ktorá bola studená ako kocky ľadu.

,,Je ti zima?" spýtal sa ho.

,,Trošku," pípol Mark.

Jackson ho pustil a vyzliekol si mikinu, pod ktorou mal len čierne tielko. Kým Mark stačil niečo povedať, Jackson ho navliekol do jeho mikiny. Markovi do nosa udrela jeho perfektná vôňa. Bože dobrý...

,,Bude ti zima," hlesol Mark.

,,Nebude," usmial sa Jackson a objal ho okolo bokov.

Mark mu hľadel do očí. Boli iné ako pred tým. Teraz v nich videl niečo úprimné, niečo čo Jackson nevedel ovládať.

,,Mrzí ma čo som ti spravil," zašepkal Jackson a Mark sklopil pohľad. Odtiahol sa od Jacksona hoci nerád. Všetky city sa v ňom miešali. Nedávalo to zmysel. Ako môže niekoho nenávidieť a zároveň tak šialene milovať?

,,Markie~" zaznelo blízko neho.

No, kým stačil Mark niečo povedať, Seouolom sa ozval silný hrom. V tej sekunde bol Mark nalepený na Jacksonovi.

,,Bojíš sa búrok?" spýtal sa Jackson a Marka znovu objal.

Mark sa zmohol len na prikývnutie a kŕčovito zvieral Jacksona, keď sa ozval ďaľší hrom.

,,Poď. Zoberiem ťa domov," povedal Jackson a vyzvdihol si Marka na ruky, ktorý sa ho stále pevne držal. Mark bol ahký ako pierko, čo Jacksona mierne vydesilo.

Odniesol ho do auta, kde bol Mark nútený sa ho pustiť. Hoci to robil nerád.

,,Povieš mi tvoju adresu?" spýtal sa Jackson a Mark mu povedal kde býva.

Jackson sa usmial a chytil Marka za ruku, aby sa nebál. Mark bol za to vďačný. Dočerta aj s minulosťou!

Cesta trvala pomerne krátko. Jackson zaparkoval pred bytovkou, ale Mark nechcel vystúpiť. Nechcel byť znovu sám.

,,Markie?" oslovil ho Jackson.

,,Nenechávaj ma samého... prosím."