Bola hlboká noc, no Jackon nespal. Akoby aj mohol, keď Markov plač sa ozýval tichými stenami bytu. Jacksona to užieralo. Vedel, že keď Mark plače, nevie prestať. Nie, že by nechcel, ale nedokáže to. Keď digitálne hodiny ukazovali jednu hodinu ráno, Jackson stratil nervy. Nenechá svoju lásku osamote, keď je v takomto stave. Kašle na sľub, ktorý dal Markovi. Kašle na Lisu, kašle na otca, ktorý mu zrejme odtrhne hlavu, keď zistí, že Jackson nebude v práci.
Pootvorik dvere a vošiel do Markovej izby. Domočí mu hneď udrelo malé klbko, ktoré sa triaslo od návalu vzlykov.
,,Markie~" vydýchol smutne Jackson a sadol si k nemu.
,,Ch-choď p-preč. P-Prosím," zavzlykal Mark, ale Jackson ho nepočúval. Ľahol si k nemu do tesnej blízkosti, tak aby cí vôňu jeho pokožky a teplo, ktoré jeho telo vyžarovalo.
,,Nepôjdem preč," povedal Jackson.
,,Odíť...prosím," zavzlykal Mark a schoval sa viac pod deku, ktorou bol prikrytý.
Jackson si len povzdychol a objal Marka okolo bokov. Pritiahol si ho k sebe a pevne objal.
,,Jackson, nie-"
,,Mlč! Sklapni! Nechápeš, že ja ťa neopustím?! Že neodídem?! Nechápeš, že ja som ťa miloval? Že ťa milujem? A že navždy ťa aj milovať budem?! Čo si myslíš? Že toto sám zvládneš? Plačeš už vyše troch hodín a keby neprídem, tak plačeš do rána! Markie, ja s Lisou nič nemám. Je to len rozmaznané decko, nie je ako ty. Nie je dosť dobrá. Ale ty áno! Si všetko, čo v mojom živote potrebujem! Potrebujem teba, Markie!"
Jacksonov stisk sa povolil a Mark sa odtiahol. Posadil sa a pozrel sa na miesto, o ktorom si myslel, že tam leží Jackson. Nevedel, čo povedať. Ak vôbec chcel niečo povedať. Len tam sedel hľadel na to jedno miesto. Až po chvíli, keď sa Jacksona začali zmocňovať obavy o tom, že to prehnal, z Marka vypadla prostá zato, ale dôležitá veta.
,,Milujem ťa, Jackson."
Jackson sa usmial a tiež si sadol. Pohladil Marka po tvári, na ktorej mal zaschnuté slzy. Ani jeden z nich nevedel, kedy Mark prestal plakať. Jackson zatlačil na Markove ramená a povalil ho späť do perín. Priľahol ho a pobozkal na čelo. Markove telo sa zrazu uvolnilo.
Toto som potreboval.
Jacksonove pery putovali cez nos, líčka, bradu až sa do stali ku perám, ktoré ochotne začali spolupracovať s tými jeho. Mark objal ho okolo krku a viac si ho k sebe natlačil. Chcel ho cítiť. Chcel vedieť, že je tu.
Potrebujem ho.
CZYTASZ
BLIND (GOT7/ markson)
Fanfiction,,Ja som síce slepý, ale ty si tu ten, kto nevidí." •••• cover credit my lovely oppa: @LyndonGale ⚠ príbeh obsahuje vzťah medzi dvoma chlapcami. môžu sa tu vyskytnúť vulgarizmy alebo sexuálne scény. ak ti vadí niečo iné, napíš mi správu sem na Watt...
