BLIND (GOT7/ markson)

12- texting

Mark prekvapene zdvihol zrak. Ten nádherný hlas zodpovedal aj nádhernému vzhľadu. Jackson, chlapec, ktorý stál pred ním, mal na sebe čiernu mikinu a vlasy mal pekne učesané. Jeho pokožka bola bezchybná a jeho hlboké hnedé oči skenovali Marka, ktorý nevedel ako reagovať.

Naozaj tu je? Naozaj ho vidí? Noazaj prišiel sem za ním, aby si objednal kávu?

Všetky tieto myšlienky behali v Markovej hlave a on mal pocit, že sa zosype.

,,Ahoj, Markie~" vydýchol Jackson a Mark odtúpil od pultu.

Bol to on. Ten, ktorý ho opustil. Ten, ktorý ho využil a potom odkopol.

,,J-Jinyoung?" oslovil svojho kamaráta, ktorý stál za ním.

,,Áno, Mark?" podišiel k nemu jeho kamarát a spozoroval Jacksona. Hneď pochopil.

,,Vezmi to za mňa. Idem sa prezliecť," hlesol Mark so slzami v očiach a odišiel tam, kde ho Jackson neuvidí. Bol rozrušený, ruky sa mu triasli, kolená podlamovali a oči sa zalievali slzami. Prečo sem chodil? Prečo mu to pokazil? Prečo sa zjavil, keď sa naučil vidieť svet bez neho?

Jacksona jeho reakcia neprekvapila, ale ani nezarmútila. Jinyoung ho síce prepaľoval pohľadom, ale podal mu kávu. Jackson mu podal požadovanú sumu spolu s malým papierikom.

,,Ideš mu znova ublížiť?" zavrčal Jinyoung.

,,Práve naopak," odvetil pokojne Jackson a odišiel.

Mark si prehodil batoh na plecia a odišiel sa rozlúčiť so svojím kamrátom.

,,Idem domov," usmial sa.

,,Dobre, zajtra sa uvidíme," usmial sa ustarostene Jinyoung.

,,Áno. Tak, zajtra," dal si slúchadlá do uší a začal hľadať vhodnú pieseň, ktorá by zodpovedala jeho nálade.

,,Mark!" okríkol ho kamarát.

Mark sa otočil a spýtavo sa na Jinyounga pozrel.

,,Toto tu nechal," podal mu malý lístoček.

,,Ď-Ďakujem," usmial sa Mark a pokračoval v ceste. V slúchadlách mu znela hudba slávnej k-pop skupiny a jeho oči skenovali čísla na lístočku. Bolo to Jacksonové číslo na mobil.

Prišiel domov, unavený a smutný. Zvalil sa na gauč a znovu sa pozrel na lístoček.

,,Dočeta aj s ním!" zavrčal Mark a vytiahol z vrecka mobil. Naťukal dané číslo a začal premšľať.

Naozaj to chcem? Naozaj si ho chcem pustiť do života?

Me: ahoj.

Päť minút.

Desať minút.

Keď odpoveď neprichádzala, Mark sa odišiel osprchovať a spraviť si nejakú večeru. Aj keď mal doma telku, nemal v pláne ju pozerať. Hneď po jedle si šiel ľahnúť. Zachumlal sa do perín a privrel oči. Už pomaly zaspával, keď mu zacinkal mobil, ktorý oznámil, že Markovi prišla správa.

Mark zamrnčal, ale aj tak zobral mobil do rúk a odomkol ho.

Jackson: Nečakal som, že napíšeš. Aspoň nie, tak rýchlo.

Me: Za to ty si dávaš načas. :)))

Jackson: Bol som u otca vo firme, prepáč.

Me: Skôr v nejakom bare.

Jackson: Neveríš mi?

Me: A čuduješ sa mi?

Jackson: Ani nie. Sám na seba sa za to hnevám.

Me: Gratulujem, ešte niečo?

Jackson: Stretnime sa.

Me: Zabudni.

Jackson: Chcem sa ti len ospravedlniť, nič viac.

Me: Aj tak to nebude úprimné.

Jackson: Prečo si na mňa taký zlý?

Me: Ty sa naozaj pýtaš? Naozaj sa ma pýtaš prečo som na teba taký zlý? Si pabo? V jeden večer ma bozkávaš a na druyý deň som pre teba vzduch. Ak ti to v tedy nedošlo, ja som ťa miloval! Miloval som ťa a veril som ti! Ale ty si si len krátil čas.. hnevám sa, Jackson. Tak moc sa hnevám.

Jackson: Preto sa chcem stretnúť. Ja... zmenil som sa.

Me: a to ti mám veriť?

Jackson: nemusíš mi veriť, len odpustiť.

Me: ak sa s tebou stretnem, odídeš z môjho života?

Jackson: ak si to želáš.

Me: sľúb mi to.

Jackson: sľubujem.

Me: zajtra o druhej ma čakaj pred prácou.

Jackson: dobre, vďaka.

Jackson odložil mobil a rozplakal sa. Ako mu niečo také mohol sľúbiť? Veď ho miluje! Ale Mark ho nenávidí. A to Jacksona bolelo najviac. Kvôli vlastnej povrchnosti prišiel o neho. Prišiel o Marka.