Lene sa zdalo, že čaká nekonečne dlho. Dokonca sa odpojila, aby nepôsobila ako nedočkavá húska. Odstráni si ju? Ak hej, je celý tento projekt - tajný život veľryby v kýbli. Pokývala nad sebou hlavou. No nič, bol of line . Po skončení hodiny išla teda domov. Samozrejme sa najprv poriadne poobzerala, či vonku na ňu nestriehne nebezpečenstvo v podobe, Damiana, alebo iných jeho kamošov. Pri pomyslení, že na ňu čaká, aby ju zase ponížil, vykričal sa na ňu, alebo niečo podobné sa jej dvíhal žalúdok. Vzduch bol čistý tak došla domov a riešila to, čo každý deň. Pozrela si zopár videí, poupratovala, prebalila si knihy a pozrela, čo má na zajtra.
Musím sa ešte naučiť slovíčka. Otvorila si radšej knihu.
Cink.
*To je v pohode, len som bol zvedavý. Tiež pekná profilovka.* Lena si hlasno vydýchla. Super! Usmiala sa. Len nesmiem byť hrr.
*Ďakujem.* Pridala smajlíka. Zase sa zapozerala do slovíčok. Možno mu zajtra napíše a opýta sa na nejakú blbosť, že chce poradiť. On by sa mal zachovať ako rytier v nablýskanej zbroji, aspoň si to o ňom myslela. Chlapci radi pomáhajú babám, aby sa pred nimi blysli a dokázali tak svoju úžasnosť. Teda pred peknými babami. Nie pred ňou ňou samozrejme. A Eli bola pekná.
Neprešla ani prvý stĺpec a správa cinkla opäť. Damián prekvapil.
*A čo, že až teraz si si zriadila FB, čo ťa donútilo?* Rozmýšľaj Lena, rozmýšľaj.
*No bolo mi povedané, že kto nie je na facebooku, tak neexistuje. Tak som sa rozhodla existovať😃😃.* Zahrajem to na vtipnú. Ešte doplnila.
*Inak kvôli škole. Je dobré si pozisťovať veci v pohodlí domova.*
* A na akú školu chodíš?* Chlapec je zvedavý, hmmm. Smutne sa zachmúrila. Vyvíja sa to tak, ako si ani nedúfala, tak pokračuj Lena. Napomenula sa.
*Heeeej, nie si tak náhodou veľmi zvedavý? Ani ja neviem kam chodíš.*
*Ja to mám v profile, môžeš to vidieť.*
*Aha, tak sorry nepozerala som si podrobne tvoj profil.😏*
*No odpúšťam ti.* Ech, namyslenec.
*Hmmm, aké veľkorysé. 🙄Obchodnú.* To by malo byť v poho. Baba nie nadmieru inteligentná, aby ohrozovala jeho ego a nie zas príliš hlúpa, aby sa s ňou dali viesť dlhé a normálne debaty.
*Obchodná na Komenského?* Zasmiala sa. Nie tak blízko chlapče, to by som nebola slečna záhadná.
*Nie.*
*Tak kde?*
*Na Štúrovej.* Chichúňala sa pri tom.
*A to je kde?* To už spustila hlasný rehot.
*Nie je to v tvojom meste.*
*Tak kde?* Usmievala sa na mobil, ani si nemyslela, že to bude taká sranda. Hej, sranda, keby ona bola naozaj Eli. Lenže ona je Lena, čo ju neznáša, ešte sa len jej meno niekde spomenie. Úsmev jej hneď zamrzol a ťažko si vzdychla. Nezabúdaj kto si Lena!
*25 km od teba zhruba. A nebuď zvedavý. Nepoznáš to príslovie, že kto je príliš zvedavý, bude skoro starý?* Ach, som ako malé decko v škôlke.
*A keď budeš starý , tak už si nebudeš môcť užívať s kamarátmi a kamarátkami, či frajerkou.*
*Nemám frajerku.*To viem, máš iba obdivovateľky. A jednu, čo ťa ponížila len tým, že ťa spomenula v svojom denníku. V Lene sa hromadila zlosť, vedela, že by mala prestať písať, ale nevedela ako to ukončiť, aby to nedopadlo katastrofou a ona sa neprezradila.
ESTÁS LEYENDO
Črepiny zúfalstva
De Todo"Ako vieš, že si už na úplnom dne?" "No, keď už nevidíš ani náznak svetla. Iba tma, chlad a beznádej. A ešte jedna vec..." "Aká?" "Vieš, že nie je žiadna šanca, žiadna možnosť, že sa to niekedy zmení." Posledné slová zneli ticho, ako mrazivý závan...
