Life with a vampire✔

2.

Zobudila som sa v neznámej miestnosti na obrovskej posteli. Dezoriantovaná som sa začala porozhliadavať okolo seba. Všimla som si, že vedľa mňa na vankúši je malá škvrnka od krvi. Vošla som do kúpeľne, do ktorej viedli dvere hneď vedľa postele.  Zapálila svetlo a prvýkrát za neviem akú dlhú dobu som uvidela svoj odraz. Na krku som mala dve menšie ranky, pri ktorých bola ešte zasušená krv. Tak som pustila vodu a snažila sa opatrne umyť. Na moje nešťastie to ešte dosť štípalo. Ako som si prechádzala po ranách mi napadlo, že kto, alebo čo mi ich spôsobilo? Vtedy som sa snažila vspomenúť, čo sa vlasne stalo. Spomenula som si na večernú uličku a na to ako ma niekto schmatol zo zadu. Pamätám si na ostrú bolesť na mojom krku. A začalo mi to všetko dochádzať. Niekto ma musel zdrohovať alebo pichnúť niečo do krku. Leď som ai uvedomila , že neviem, kde sa nachádzam vybehla som z kúpeľne a rozbehla sa ku oknu. Pohľad na postredie mi bol neznámi. Veľké stromy, a veľký kopec dole. Naozaj netuším, kde som. Z číreho zúfalstva som si ľahla naspäť do postele.

Ležím už ani neviem koľko minút. Možno pol hodinu, možno hodinu. Stále neviem nič nové ohľadom môjich únoscov. V tom sa otvoria dvere a v nich stojí dievča. Mladé. Vyzerá skoro na môj vek.
,, Prosím vás, kde to som?"
,, Nepýtajte sa. Za chvíľu sa všetko dozviete madam."
,, Ale povedzte mi to vy. Prosím."
Začala som naliehať.
,, Nie pani, ja vám nemôžem nič vysvetliť. Za chvíľku príde pán a on vám všetko vysvetlí. Zatiaľ odpočívajte. Stratili ste veľa krvi."
,, Ale...ja...počkajte.." nestihla som ani dopovedať a tá záhadná slúžka znizla za dverami. Všimla som si, že doniesla jedlo, no to mi teraz bolo ukradnuté. Chcem vedieť odpovede. Rozbehla som sa za dverami, no keď som sa k nim priblížila dvere sa otvorili samé a dnu vošiel muž. Bol vysoký ako hora a obrastený svalmi.
Tak dobre, cez neho sa asi nedostanem. Pomyslela som si.  Neznámy muž sa začal ku mne približovať. Zo strachu som nevedela čo robiť a začala som cúvať pomaly dozadu. Stále sa ku mne približoval a ja som stále cúvala, ale už nebolo kam. Za mnou som ucítila postel a predomnou bol on.
Som v pasci.

,, Nemusíš sa ma báť zlatíčko. Ja ťa neuhryznem. " vyceril tesáky. Počkať, čože tesáky? Ale to predsa nie je možné. Ibaže...
,, Kto si a prečo si ma uniesol?" nevydržala som to a už som sa musela spýtať.
,, Som Raven a priprav sa lebo za chvíľku sa ideme brať!" Povedal úplne ladovým tónom až z neho vyšlo zavrčanie. Čože??? Ja si vziať jeho? Veď ho ani nepoznám.
,, Ja si ťa nevezmem!" neviem, kde sa tá odvaha vo mne nabrala ale rozhodne to pre mňa nevyzerá rúžovo.
,, Ale áno vezmeš! Svadba je za hodinu. Priprav sa!" akonáhle to dopovedal vo dverách sa zjavili slúžky a začali ma vyzliekať. A môj únosca Raven mizne za dverami.
,, Prestante ma obliekať do šiat!"
,, Ale pani my musíme. Nechcete umrieť hádam vo váš svadobný deň."
,, Radšej umrem, ako sa za neho vydať." povedala som stručne.
,, Madam, musíte pochopiť, že lepšie je niekedy sa podvoliť, nechcete trpieť po zbytok života, však?"
,, Tak dobre."  porazenecky som vzdychla a nechala slúžky vykonávať prácu.

Dívala som sa na seba v zrkadle. Moje dlhé hnedé vlasy mi lemoval závoj. Čokoládovo hnedé oči mi ozdobili len riasenkou a hnedými očnými tieňami. Pery som mala namalované na tmavočerveno. V inej situácii by som sa tešila z môjho vzhľadu, ale teraz to nie je možné. Nikdy som si nemyslela, že môj najšťasnejší deň, bude aj môj najhorší. Nevedela som, že sa ešte dá vydávať proti vašej vôli. No ako sa tak zdá, tak ešte áno. Dvere sa znova otvorili a stál v nich ďalší neznámi muž.
,, Kto si?" spýtala som sa.
,, Som Oliver, tvoj sprievod."
,, Načo?"
,, Pred oltár. Neboj bude to rýchle."
,, Asi ako rýchle?"
,, Sme tam len najbliššia rodina a vy. Plus kňaz. Ten je nutnosťou."
,, Lenže ja sa nechcem vydávať!"
,, Ver mi, ani on veľmi nie." S týmito slovami ma viedol po dlhých chodbách. Ak by som aj chcela utiecť tak je dosť možné, že by som sa stratila. Môj orientačný zmysel klesal niekedy až pod bod mrazu. Prisšli sme k veľkým dvojkrídlovým dverám.
,, Prosím pusti ma."
,, Ver mi, chcel by som, ale ani ty a ani ja nemáme na výber."
Moja nádej na útek sa stratila. Dvere sa otvorili a ja som videla svojho únoscu stáť pri oltáry s kňazom. Oproti nemu stáli dve dievčatá. Zrejme moje družičky. Mali na sebe krásne bledomodré šaty. Ako som sa obzerala okolo miestnosti zaregostrovala som ešte jedného muža. Vyzeral na Ravenovho svedka. A rovno aj brata. Boli si totiž až príliž podobní.