Life with a vampire✔

11.

Pripravovala som sa na príchod mami a otca. Bože to bude pohroma. Bola som akurát v kúpeľni, keď mi na dvere zaklopal Raven.
,, Amanda, ako dlho tam ešte budeš?" spýtal sa rozčúleným hlasom.
,, To sa žien nikdy nepýtaj. Iba strácaš čas. Ale už nie dlho." pre jeho pokojné svedomie.
,, Dobre. Ale pohni si." furt niečo prikazuje. Už mám toho dosť. Po desiatich minútach som si dorobila vlasy a vyšla z kúpeľne.
,, No konečne. Myslel som si, že už ztadiaľ nevylezieš." povedal unudeným hlasom.
,, Prepáč, ale prídu moji rodičia. Chcem vyzerať dobre." povedala som mu rázne.
,, Chápem." mierne sa usmial a potom išiel do kúpeľne on. Bol tam sotva desať minút a vyšiel z tadiaľ úplne dokonalý. Mal na sebe oblek a všetko, čo k tomu patrilo. Dokonca aj dobre upravené vlasy. Vždy ich mal rozhádzané na všetky svetové strany. No tentokrát bol na slušáka. Ale nepáčilo sa mi to až tak. Lepšie je keď ich má neusporiadané. No nekomentovala som to.
,, Môžeme ísť?" spýtal sa a začal otvárať dvere.
,, Hej. Môžeme." nádych a výdych. Dobre to dopadne. Syntia a Jeremy nás podporujú.

Kráčali sme chodbou až ku vchodu. Tam sme sa všetci stretli. Prišiel tam aj Jeremy a dokonca aj dvojičky. To som nečakala. Málokedy prídu obaja. Väčšinou sa hádajú a nikdy ich nevidíte spolu. Keď tam dorazil aj zvyšok rodiny otvorili sme vchodové dvere a pozorovali čierny mercedes na príjazdovej ceste. Z auta vystúpil najskôr otec a potom mama. Pozrela som sa na Syntiu. Tá jemne pokývla hlavou nech idem za nimi. Urobila som krok vpred, ale Raven ma chytil za ruku.
,, Nie že urobíš nejakú hlúposť." zašepkal mi pri uchu. Skoro ma striaslo.
,, Skôr ju neutob ty." vytrhla som mu ruku a rozbehla sa za našimi. Bolo mi jedno ako pri behu vyzerám. Vedela som, že bežím ako vykuchaná morka, ale teraz ma to vôbec netrápilo.
,, Mami." silno som ju objala a rozplakala sa. Aj mame tiekli slzy. Nefalšovaná radosť proste. Potom som pozrela na otca.
,, Oci." a vrhla som sa aj na otca.
,, Som rád, že si v poriadku zlatíčko. " ešte hodnú chvíľu sme sa objímali. No potom som si uvedomila, že ešte stále tu stoja aj ostatní.
,, Aaa mami, oci chcem vám niekoho predstaviť." pozrela som ich smerom. Všetci tam stáli ako sochy. Raven bol ostražitý a Jeremy sa mierne usmieval. To isté aj Syntia. Zbytok mali kamenné masky. Bez emócii proste.

Vyrazili sme k mojej novej rodinke. Všetci tam boli nastúpení.
,, Mami, oci toto je môj manžel Raven." pozrela som na Ravena a usmiala sa. Samozrejme skoro všetci vedeli, že je to falošný úsmev.
,,  Som Erik a toto je moja žena Emily. Som rád, že konečne spoznávam rodinu svojej ženy. Veľa som o vás počul." Raven vystrel ruku smerom k mojmu otcovi. Otec ju veľmi váhavo prijal.
,, Aj mňa teší. Konečne spoznávam muža, kôli ktorému sa naša Amanda rozhodla vydať a následne sa neozvať niekoľko dní." keď som to takto spätne počúvala bolo mi trochu do smiechu a miestami zasa do plaču. Raven len sklopil zrak a následne pozrel na mňa.
,, Mrzí ma, že sme sa vám neozvali dávnejšie, no zorganizovali sme to narýchlo. Ale za dva dni bude veľká oslava na Amandinu počesť. Môžeme to zároveň využiť aj ako privítací večierok pre vás." usmial sa a mňa si pritiahol k sebe.
,, To znie skvelo. Radi sa zúčastníme." vyhlásila mama. Otec za nejako nedostal k slovu.
,, Toto je moja matka Syntia." ukázal na Syntiu.
,, Rada vás konečne spoznávam. A ďakujem, že ste nás sem pozvali. Máte to tu naozaj nádherné." podali si s mojou mamou ruky.
,, Aj ja vás. A vôbec nie je začo. Keď som sa dozvedela o Amandinej situácii, tak som jednoducho musela konať. Toto je zbytok mojej rodiny. Toto sú Oliver a Cole. Tento vysmiaty je Jeremy." ukázala na Jeremyho.
,, Rád vás spoznávam." pobozkal mojej mame ruku. To som nečakala.
,, Aký milý." pozrela na Syntiu.
,, On vždy. A toto sú Valéria a Emma. Moje dcéry." skončilo sa predstavovanie.
,, Rozhodne nevyzeráte, že by ste si prešli toľkými deťmi." povedal môj otec a pobozkal Syntii ruku. Mama sa na neho nepríjemne pozrela. Otec sa len nevinne zatváril.
,, Ďakujem. Ani vy vyzeráte neuveriteľne mlado. A vy Emily mi rozhodne musíte prezradiť, čo používate na vlasy. Sú neuveriteľne jemné." dokla sa maminych vlasov.
,,Veľmi rada. A tykajme si. Som Emily."
,, Syntia." potriasli si rukou a spoloče sa vybrali dovnútra. Môj otec si zobral nastarosti Ravena a ja som ostala sama.

No v tom sa pri mne zjavil Jeremy a chytil ma za ruku. V rámci podpory samozrejme.
,, Nie je to taká katostrofa ako som čakala. Mama si so Syntiou celkom sadli. No dosť sa bojím o otca a Ravena. Nevidím to veľmi svetlo." povedala som znepokojene. Jeremy si ma k sebe otočil.
,, Neboj. Všetko bude v poriadku. To ti sľubujem. Nikomu sa nič nestane. Ani mame, ani otcovi a už vôkoncom nie tebe. S mamou ťa budeme strážiť vo dne v noci. Plus mama poverila pár svojich ľudí, aby na tvojich rodičov dávali pozor. Aj na korunovácii aj tuto v dome. Budú ich osobná ochranka." s nemím úžasom som na neho pozerala. Na slová som sa nezmohla. Silno som ho objala.
,, A ja budem mať tiež osobnú ochranku?" spýtala som sa. Jeremy sa zasmial. Pozrela som na neho.
,, Ty si ma nepočúvala? Ja som tvoja osobná ochranka. Nie len preto lebo sme spolu začali v podstate chodiť, ale aj preto, lebo ako správny švagor a milenec mám povinnosť ťa chrániť." začali sme sa spoločne smiať. Musela som sa pozrieť naokolo, či tu náhodou niekto nie je. Keď tu nikto nebol tak som pozrela na Jeremyho. Zastavila som sa na jeho úžasne modrých očiach. Ten si to samozrejme všimol. Porozhliadol sa aj on pre istotu. Keď sme vedeli, že nikde nikto hneď sme sa na seba vrhli. Bozkávali sme sa len malú chvíľku. Museli sme sa vrátiť k zbytku famiglii.
,, Kde ste boli?" spýtala sa Valéria.
,, Len som ju upokojoval. Mala obavy z ich príchodu. Mohla by si to pochopiť." ona len prikývla a odkráčali ku Emme.
,, Každému povedzme to isté ak by sa pýtali. Nechceme byť nápadní." lišiacky sa usmial a zaviedol k mame a Ravenovi.

,, Ou ahoj miláčik. Akurát som sa tvojou mamou rozprával o našej svadve. A tiež sa aj ospravedlňoval za to, že sme ich nepozvali." pozrel na mňa. Asi som mala pokračovať v ospravedlneniach.
,, Naozaj prepáč mami. Proste sa to nestihlo. A áno mala som sa ti ozvať skôr, ale nedalo sa lebo sme tu mali veľa práce." pozrela som na ňu sp šteňacími očami. Veľmi dobre vedela o všetko, čo sa tu dialo. Len Raven nevedel o ničom.
,, V poriadku zlatko. Ale mohla si mi aspoň Ravena predstaviť. Nie si vziať pre mňa neznámeho muža." pozrela na mňa karhavím pohľadom.
,, Prepáč." povedala som potichu.
,, To nič. Hlavne že si živá a zdravá." pritisla si ma k sebe do objatia. Znova som sa chcela rozplakať. No povedala som si, že už viac sĺz nevyroním.
,,Dobre. Poďme nájsť Syntiu a otca. Myslím, že sa musíme pozhovárať mi štyria za zavretými dverami. Ravem zlatko, ty choj ešte vybaviť veci na večierok. Máme predsa hostí navyše a nemôžeme ich nechať sedieť na podlahe. Sú to teraz aj tvoja rodina. A zaslúžia si VIP zaobchádzanie." ešte som zdvihla varovne prst, aby vedel, že si nerobím srandu. Doslova som videla, že ide vyskočiť z kože za to, že mu rozkazujem.
,,Dobre láska. Idem na to." všetkým sa ospravedlnil a išiel vybavovať potrebné veci do pracovne.