Life with a vampire✔

14.

Boli tri hodiny ráno a ja som stále nevedela zaspať. Neustále som sa pretáčala z jednej strany na druhú. Tak veľmi som chcela spať ale bála som sa korunovácie. Malo to byť už dnes o ôsmej večer. Asi to nevydržím. Rozhodla som sa, že pojdem k Jeremymu. Chcela som už vstať z postele ale Ravenova ruka ma zachytila.
,, Kam ideš?" opýtal sa rozospato.
,, Dať si liek. Neviem zaspať. A zajtra chcem byť aspoň trochu živá." hmmm naozaj viem dobre klamať.
,, Okej. Ale ráno nech si tu." a znova zaspal. Potichu som sa vytratila z izby a zamierila k Jeremymu. Jemne som zaklopala na dvere. Chvíľku som čakala a dvere sa otvorili. V nich stál polonahý Jeremy. Žiarivo sa na mňa usmial.
,, Čo tu robíš? Nemala by si byť s Ravenom?" spýtal sa.
,, Hej, ale neviem zaspať. Povedala som mu, že si idem dať liek na spanie. Skočil mi na to. Môžem ísť do ppstele k tebe?" spýtala som sa so všetkou roztomilosťou, ktorú som v sebe mala.
,, Jasné. Ale musíme byť potichu. Raven môže počúvať." porozhliadol sa po okolí. Jeho pripomienka ma šokovala.
,, Počkať. On môže počuť aj na takúto vzdialenosť?" ako boli sme len o jedno poschodie nižšie.
,, Áno môže. Preto poď rýchlo." popohnal ma dnu.

Chvíľku sme len tak ležali, no potom sme obaja zaspali ako deti. Stihla som si pred spaním nastaviť budík. Zobudila som sa ešte pred Raveno. Takto som potom v pohode mohla ísť späť k nemu. Ale vážne sa mi tam nechcelo. Hlavne keď som vedela, že ma za pár hodín bude chcieť zabiť. Všetci dúfame, že sa mu to nepodarí. Ešte hodinku som driemala a potom sa Raven zobudil.
,, Kde si bola celú noc?" spýtal sa.
,, Ten liek bol asi silnejší, ako som čakala. Zaspala som asi na gauči v obývačke." rýchlo vymyslené klamstvo je najlepšie.
,, Dobre. Tak sa pomaly choj pripraviť a na raňajkách nech si naparádená. Príde k nám hosť." oboznámil ma.
,, Kto príde?" spýtala som sa zvedavo.
,, Vlad Drákula. Je to mamin bratranec. Takže prichystaj sa a čakám ťa dole." hneď som sa radšej išla prichystať na Vlada. Jeremy tvrdil, že je to náš spojenec. Hádam všetko dopadne dobre.

V kúpelni som strávila asi hodinu. Pekne som si vyčesala vlasy a obluekla si bledomodré šaty. Ďalej som mala baleríny a dala som si ešte náhrdelník. Zišla som dole pri jedáleň kde ma už čakal Raven. Spoločne sme vstúpili do jedálne a všetci sa postavili zo stoličiek. Všimla som si novú osobu. Vysoký chlap. Mal približne päťdesiat rokov. Bol približne v Syntiinom veku.
,, Ahoj, strýko Vlad. Rád ťa vidím." pozdravil sa Raven.
,, Toto je Amanda. Moja žena. Prepáč, že si nebol na svadbe, ale bola to svadba narýchlo." ospravedlnil sa Raven. 
,, To je v poriadku. Dúfam vám manželstvo vydrží." pozrel pri tom na mňa. Vedel o čo sa jedná.
,, Ďakujeme." milo som sa usmiala. Posadili sme sa za stôl a začali raňajkovať. Boli skutočne luxusné. Po raňajkách som sa išla chystať na korunováciu. Bolo sedem hodín, keď som skončila s prezliekaním, kaderníčkou, kozmetičkou a manikérkou. Ostáva posledná hodina. Mali sme ešte posledný nácvik a všetko sa mohlo začať. Aby som mohla mať svoju korunováciu, museli sme odcestovať do vedľajšieho mesta, kde je ďalšie veľké sídlo. Je to vlastne jedna veľká hala a plno menších miestností na poschodiach. Prišlibsme tam prvý a ja som mala čas sa ešte zhlboka nadýchnúť.

Dychové cvičenia som robila asi päť minút, keď ku mne prišiel Raven.
,, Pripravená na korunováciu?" spýtal sa ma. Ako som pripravená. Plán poznám až veľmi do detailov. Ale môže sa pokaziť naozaj všetko.
,, Áno, som pripravená. Tak poďme." ponúkol mi ruku. Prijala som ju. Nemala som veľmi na výber.
,, Mimochodom pristane ti to." ha, na lichôtky je trochu neskoro. Len som sa milo usmiala.
,, Ďakujem." prechádzali sme obrovskými dverami. Priamo pod nami boli schody, ktoré viedli dole. Videla som asi tristo upírov. Prišlo mi až zle. Traja ľudia a kopec pijavíc, ktoré by sa mi najradšej zahryzli do krku. Teda až na pár výnimok. Zrakom som hľadala Jeremyho. Uvidela som ho pri mojej mame a otcovi. Usmial sa na mňa. Hneď som mala lepšiu náladu. Zišli sme už dole a vyrazili smerom k trónu. Viedol tam čierny kobere. Proste sme po ňom kráčali a všetci upíri na nás pozerali. Teda hlavne na mňa. Zrazu sa odniekaľ vynorila Syntia. Raven odomňa ustúpil. Ja som sa tak pekne princeznovsky poklonila. Skoro som kľačala na kolenách. Ale len skoro.
,, Amanda Blackwood rodená Nightbell, prijímaš korunu nášho národa a sľubuješ, že budeš vládnúť od teraz už navždy ako spravodlivá kráľovná upírov?" bolo ju počuť hádam až na koniec haly.
,, Áno, budem." a bolo to. Nasadila mi na hlavu korunu posádzanú diamantami a rôznymi inými drahými kameňmi. Všetci prítomní začali tlieskať. Raven sa milo usmial a stiahol ma do tanca.

No áno. Mala som tancovať ešte s nejakými ďalšími členmi rodiny. Medzi nimi bol aj Jeremy a Vlad. Obaja mi povedali takmer to isté.
,, Všetko bude v poriadku. Máme to pod kontrolou." dostalo sa ku mne od Jeremyho. Bola som nervózna. Triasli sa mi ruky akoby som mala parkynsona. Hrôza.
,, Neboj. Som pri tebe a nikomu nedovolím aby ti skrivil čo i len vlások na hlave." prihováral sa mi ďalej. Hudba zrazu prestala hrať. S Jeremym sme sa na seba pozreli. Ničomu sme nechápali. Všade bolo ticho a nikto nič nehovoril. Len sem tam sa ozval nervózny šepot hostí. V tom niekto začal tlieskať. Z davu vystúpil Raven. Všetci na neho nechápavo pozerali. No my sme vedeli o čo tu ide. Je tu ten moment.

Tak ľudkovia moji. Je tu predposledná časť. Hádam sa bude páčiť. V ďalšej časti sa dozviete, kto vyhrá. Či Raven alebo Amanda a Jeremy. Dúfajme, že sa všetko skončí dobre. Už len pre ten Happy ending.