Life with a vampire✔

8.

Šklbla som so sebou ako o život. Už si ten sen pamätám. Bol v ňom Raven. Boli sme na tej korunovácii. Začal sa to ako príjemný večer. No potom prišli moji rodičia. Ja som stála v dave plnom upírov. Nevedela som sa k nim dostať včas. Keď som sa konečne prebojovala cez ten dav, tak už bolo neskoro. Pamätám bolo ako Raven vyťahuje zakrvavenú dýku z maminho srdca. Potom sa pozrel na mňa. Videla som, ako sa s tou dýkou blíži ku mne. Posledné čo som zacítila bola ostrá bolesť v mojom bruhu. A potom tma. A teraz som hore celá spotená a so slzami v očiach. Pozrela som sa na Ravena. Bol už dávno otočený na druhom boku. Vyzeral ako keby ho prešiel traktor. Rozfláknutý na celej posteli. Pozrela som sa ešte na hodiny. 3:22. No super. Idem radšej do kúpeľne. Musím si prečistiť hlavu. A nechcem byť ráno opuchnutá ako pavúk.

Opatrne som pustila vodu. Aj tak to hučalo, takže sa Raven mohol prebudiť každú chvíľu. Po chvíľke oplachovania som vypla vodu. Vracala som sa naspäť do spáľne, no Raven už na mňa civel ako na zjavenie.
,, Čo sa deje? Prečo si hore?"
,, Zlý sen. Nechaj tak. Je pol štvrtej a ja chcem ešte spať."
Pomaly som sa už zakrývala. No Raven mal ešte námietky.
,, O čom bol?" Ach jaj, ten sa naozaj musí do všetkého starať.
,, Nechaj to tak. Som unavená a môžeme sa o tom rozprávať aj ráno!"
Už som až kričala.
,, Dobre prepáč, že sa starám. Len si proste sebou vtedy trhla, akoby ťa vraždili."
,, Ty si bol hore celú tú dobu??!!!!"
,, Hej, ale nechcel som ťa nejako naplašiť." fakt milé. Kiežvy vedel o čom bol ten sen. Možno by som potom bola naozaj zavraždená. A nie len v sne.
,, Tak dobre. Díky, že sa zaujímaš o moje problémy, ale naozaj nepotrebujem aby si ma vypočúval teraz celú noc. Som naozaj unavená a zajtra ešte nacvičujem so Syntiou pokladanie koruny na hlavu a všetko okolo toho. Tak ma prosím nechaj spať."
,, Dobre. Tak dobrú noc. A sladké sny. A ak ten zlý sen bol ohľadom korunovácie, nemáš sa čoho báť. Bude to rýchly proces. Potom už bude sranda."
Veď práve toho sa bojím.
,, Ďakujem za povzbudivé slová. Teraz spať."
,, Rozkaz micina."
Ten s tým naozaj nedá pokoj. No nekomentujem to už. Naozaj som ešte unavená. Znovu sa mi našťastie podarilo zaspať.

Znova som sa zobudila až keď bolo slnko vysoko na oblohe. Pozrela som sa teda na hodinky. 9:56. No tak som zmeškala raňajky. Porzohliadla som sa naokolo. Nikde nikto. Ani Rvame nebol nikde. Vstala som teda z postele a išla sa okúpať. Dnes budem trošku lenivšia. Rozhodla som sa, že sa trošku prikrášlim. No aj tak som sa už musela trochu upraviť. Nechcem byť predsa šimpanz. Keď som sa pozerala na hladinu vody, niečo ma napadlo. Niečo čo už dávno nie. Zázrakom sa mi podarilo rozobrať žiletku. Zobrala som do ruky jednu z čepielok. Chvíľu som si ju len tak prevracala v ruke. No potom som si ňou prešla po vonkajšej strane lýtka. Keď sa začala objavovať krv, nemo som sa na ňu pozerala. Rozhodla som sa, že si spravím ešte jeden rezanec. Spravila som si ho hneď vedľa. Nechcem aby moje nohy boli až tak doničené. Sú síce doničené už aj teraz, no nechcem to proste preháňať. Chvíľu som krv nechala len tak stekať do vody. Potom som sa prebrala akoby z tranzu a uvedomila si, že som tu už príliž dlho zatvorená. Vodu s červeným sfarbením som začala vypúšťať. Vyšla som a začala si ošetrovať nohu. Len som si to prelepila leukoplastom. Tie rezance boli menšie, takže sa to dalo ľahko zamaskovať aj takto. V tom som počula ako sa otvorili dvere na izbe. Poponáhlala som sa s ošetrovaním a potom som si už len vysušila telo. Vlasy som si len prečesala a dala si ma pery balzám a tým sa skončilo moje líčenie. Rýchlosťou blesku som sa obliekla do domáceho, zahodila dôkazy a vyšla vin z kúpeľne.

,, Dobré ráno." povedala som s menším úsmevom.
Dobré. Nechcel som ťa budiť, tak som ťa radšej ešte nechal spať. Ráno si kôli tomu riadne vyvádzala." zasmial sa. Nechápem, čo mu je na tom smiešne, ale okej.
,, Nevyvádzala. Len som proste chcela spať. To je všetko."
Pomaly som pristúpila k posteli, že ju uhladím, no zastavila ma Ravenova ruka.
,, Prečo cítim krv?" Spýtal sa so strachom v hlase. Dobre, teraz len vymyslieť uveriteľnú výhovorku.
,, Nehoda pri holení."
,, Aha. Dobre. Už som sa zľakol, že sa ti niečo stalo." vzal moje ruky do jeho. Takúto reakciu som naozaj nečakala.
,, Nemusíš sa báť. Nestala sa tragédia. Je to bežné. Keby si vedel koľkokrát som sa ja už porezala...."
,, Dobre, ale dávaj si pozor. V dome plnom upírov je nevezpečná aj kvapka krvu. Nie to ešte také množstvo čo cítim z teba." Pozrel ma mňa karhavím pohľadom.
,, Áno chápem, je to nebezpečné. Naozaj nechcem vedieť, čo sa stane, keď budem mať svoje dni." Pozrela som na neho. Naozaj ma to zaujíma.
,, Fu, zrejme budem spať na gauči. Niekedy ma rozhodí naozaj aj jedna kvapka krvi."
,, No, ty budeš zažívať sedem dní pekla." pozrela som na neho so smiechom. Začal sa smiať aj on. Ešteže nepovedal, že na gauči budem spať ja. To by som mu dala takú facku, až by mu hlava odletela.
,, Dobre. Takže za hodinu je obed. Vraj to bude nejaké prekvapenie kuchára. Neviem ti povedať, čo to je lebo ani ja sám neviem."