Life with a vampire✔

4.

Keď sme sa konečne dorozprávali o záujmoch, musel odísť vybavovať nejaké veci. Ani za neviem aké božstvo mi nechcel poveadť čo. Vraj žien sa to netýka. Chcela som mu samozrejme na to niečo povedať, ale nechala som to radšej tak. Viac ma zaujímalo, kde to som, pretože jednoznačnú odpoveď som ešte stále nedostala. Rozhodla som sa teda ísť von z izby. Kratšia prechádzka mi neuškodí. Navyše som dnes ešte nič nejedla, takže musím nájsť aj kuchyňu.

Kráčala som po chodbe keď som uvidela jedného z upírov. Aspň myslím, že je to upír. Stále sme sa k sebe približovali. Vtedy som spoznala tvár. Bol to Ravenov svädo k na svatbe.
,, Jéj švagrina. Tak konečne ťa vidím aj v normálnom stave."
,, Ako to myslíš, nechápem."
,, No, už nemáš červené oči od plaču a nie si tak namalovaná. Plus v kaplnke bola tma. Ledva som videl aj svoje topánky." začal sa smiať. Začala som sa smiať tiež.
,, Vieš hovoril som bratovi, nech ťa veď ty vieš čo. Je mi to ľúto. No je to komplikovanejšie ako si myslíš. A on je tvrdohlavý magor takže sme mu dohovoriť nedokázali."
,, Má smolu. Aj ja som riadne tvrdohlavá. Som mu ráno hovorila, že to so mnou bude mať ťažké." tentokrát som sa začala smiať ja a on sa nečakane pridal.
,, Wow tak konečne si našiel niekoho kto mu bude pasovať. Ale ešte raz prepáč čo sme ti spôsobili."
,, V pohode. Dnes som si to s ním vybavila."
,, Fakt sa k sebe hodíte. Ak by si nebola jeho žena, myslel by som si, že si jedna z nás. Celkom určite zapadneš. A nebudena teba zlý. On je debil len keď sa niečo pokazí. A vecí sa tu kazí dosť veľa. Veľa šťastia švagrinka."
,, Inak zabudla som tvoje meno." kričala som za ním lebo už odchádzal. ,, Som Jeremy. A ty?"
,, Amanda, ale ma kľudne môžeš volať Amina, Amy. Je to na tebe."
,, Dobre Amy. Maj sa zatiaľ."

Sakra mala som sa ho opýtať, kde je kuchyňa. No musím si to tu nájsť sama. Išla som stále rovno, aby som nezabudla cestu naspäť. No, vyzerá to tak, že budem predsa len musieť zabočiť niekam.

Uvidela som ženy oblečené ako slúžky. Tak som sa ich jedmoducho spýtala.
,, Prepáčte, kde nájdem kuchyňu?" pozreli na mna akoby videli výjav.
,, Je tam vzadu. Zabočte doľava a potom do prava. Je to veľká miestnosť. Dvere sú neustále otvorené."
,, Ďakujem."  Milo som sa na ne usmiala. Stále zo mňa nespúštali oči.
,, Ale to je maličkosť veličenstvo." mierne sa mi poklonili.
Možno by som si tu aj mohla zvyknúť. Sakra čo to hovorím. Veď ma uniesli a donútili so zobrať krutého kráľa upírov, ktorý ma v svadobnú noc ešte aj znásilnil!!! Ale je to veľmi príťažlivý kráľ. Musela som si dať slabú facku, aby som sa prebrala z tých hlúpostí, ktoré tu táram. Pokračovala som teda ďalej v ceste ako ma naviedli slúžky. Naozaj boli to veľké otvorené dvere. Keď som tam vošla boli tam ďalší členovia rodiny. Bola tam aj Syntia.

,, Ach Amanda, aké prekvapenie. Myslela som, že budeš ešte spať. Predsalen, včera si mala náročný deň."
,, Ja? Ale kdeže. Myslela som si, ze to ty budeš oddychovať. Predsa včera si vyzerala strašne vyčerpane."
,, Ja som mala odychu dosť. A hovor! Aká bola svadobná noc?" Tak toto som  naozaj nečakala, že sa ma to spýta.
,, No vieš, to by malo ostať tajomstvom nevesty. Určite si ani ty nikdy nehovorila o svojej svadobnej noci."
,, Tak to máš pravdu. Prepáč, že sa pýtam také hlúposti."
,, Ale veď to je v úplnom poriadku. Veď si teraz moja mama v podstate. Je samozrejmosťou, že sa zaujímaš o svoje deti." Snažila som sa byť k nej čo najmilšia. I keď ak mám pravdu povedať, rozprávalo sa mi s ňou príjemne. Naozaj starostlivá žena.
,,Ach, ani nevieš, akú radosť mi robí keď vidím, že si môj najmladší synček konečne našiel svoju lásku. Aspoň môžem umrieť v pokoji."
,, Ale prosímťa. Ty máš od smrti ešte riadne ďaleko."
,, No, ale aj tak sa ten čas už pomaly kráti."
,,Všetkým sa kráti čas, nie len tebe."
,, Veľmi múdro povedané. Keby aj tieto moje deti reagovali múdrejšie a nie tak nerozvážne, tak by som sa nemusela neustále strachovať, že sa raz zabijú. Teba mám pomaly radšej ako svoje vlastné."  Taká červeň sa mi nahrnula do líc. Som bola totálne dojatá.
,, Ale nepreháňaj tak. Sú ako každý súrodenci. Aj ja som sa zvykla s bratom neustále hádať a mlátiť. Som si aj odniesla nejaké tie menšie jazvy, ale to patrí k životu."
,, Máš brata? To som nevedela."
,, Áno mám. Volá sa Adam. Je starší o dva roky. Ale niekedy má správanie ako decko." len som nad touto myšlienkou pokrútila hlavou. Pravda bola taká, že som sa naozaj zvykla biť s bratom. Ale častejšie si jazvy odniesol on.

Počas toho ako som sa vykecávala so Syntiou som dostala aj jedálny lístok. Jedálny lístok. Keď som sa tak na to pozerala, tak ma tam najviac oslovili palacinky s nuttelou a šlahačkou. Lepšie raňajky som si snáď ani nemohla želať. Akonáhle som ich dostala, tak už za 10 minút na tanieri neboli. Všetci okolo mňa sa na mňa dívali, akokeby ešte nikdy nevideli hladné dievča. Ale ja som to s kľudom ignorovala. Po palacinkách som sa rozlúčila so Syntiou a išla naspäť do izby. Našťastie som tam trafila bez problémov. Spokojná s najedeným bruškom som si lahla ešte do postele. Predsalen som bola stále unavená.

O niečo príjemnejšia časť. Pokec so Syntiou dokáže rozveseliť😃😃😃. A palacinky ani nehovoriac. Ak sa vám časť páčila nezabudnite dať vote aby som vedela, že sa vám príbeh zatiaľ páči. A nebojte bude tam ešte dosť napätia. Ale neprezradzovať😝😝😝. Ak máte otázky píšte do komentárov😊😊😊😊