Chapter 5

123 6 1
                                    


hneď ako to vyslovil sa mi rozžiarili oči a s úsmevom som nadvihol obočie. Nič sme nepovedali. Louis ma len ťahal späť do obývačky.

,,Som hladný." Oznámil som.

,,Objednáme si niečo?" Spýtal sa ma Louis.

,,Môžeme!" 

* * *

Najedli sme sa spoločne pri pozeraní televízie. Ja som medzi tím poupratal a išiel som späť na gauč. Hlavu som si položil na Louisa. On sa mi hral s vlasmi a po chvíli som sa ocitol s mojimi perami na jeho. Jemne sme sa bozkávali ja, s hlavou stále na ňom. Obidvaja sme sa do bozku usmievali. Odtiahol som sa skôr než Lou a začal ho štekliť. V tomto som víťaz, lebo mám väčšiu silu než Louis. 

,,Prestttahahah!" Ja som neprestával, pokračoval som.

,,HAAAAZ!" Po nejakej chvíli som ho už pustil a smial som sa na jeho urazenom výraze. Pichol ma prstom do brucha. Na nič iné sa nezmohol lebo vedel že by som ho zase začal štekliť. Lou sa vyvalil na celý gauč a vystrčil ma na zem.

* * *

Bol som už unavený a tak som sa pozrel na Louisa. Spal. Zobral som ho na ruky. Bol ľahký takže som nemal až taký problém ho dopraviť do jeho postele, teda no keby som sa nezľakol vešiaku na kabáty bolo by to lepšie. myslel som si totiž, že tam niekto stojí. Vyzliekol som mu tričko a tepláky. Položil na mäkkú posteľ a prikryl ho dekou. Mal som namierené do obývačky no Louiho hlas ma zastavil.

,,Poď sem." Otočil som sa a tiež som si dal dole tričko a jeansy ktoré som mal na sebe. Ľahol som si vedľa neho a dal mu pusu do vlasov. On si dal hlavu na moju hruď a spoločne sme takto zaspali.

Louis

Zobudil som sa skôr než Harry. Iba som sa nad ním pousmial ako mal rozcuchané vlasy na všetky strany. Zdvihol som sa, obliekol som sa a išiel som do kuchyne pripraviť niečo na raňajky. Zvolil som vajíčka, predsa vajíčka musí mať každý rád. urobil som klasickú praženicu. V momente keď niekoho ruky pristali na mojich bokoch som sa mykol, no vedel som že to je Haz.

,,Dobré ráno Boo!" Povedal ešte ospalo.

,,Raňajky sú na stole." Oznámil som mu pri ukazovaní na stôl.

,,Vyzerá to úžasne a určite to bude chutiť úžasne." Po malom rozhovore sme sa do jedla pustili. Pozeral som sa naňho pri tom ako papá. Sledoval som každý jeho pohyb pier. Keď ma zbadal že si ho obzerám tak som iba trhol pohľadom a začal jesť. On sa iba usmial. Ja som po nás umyl riad kým sa Harry pripravoval na odchod. Dali sme si pusu a zase som zostal doma sám.vybral som sa nakúpiť nejaký nábytok do IKEII.

* * *

Pri pól-hodinovom skladaní nejakého primitívneho stolíka som stratil nervy a o zem som hodil šrubovák. ,,Do riti! Serem na to!" Postavil som sa a v tom ma chytila neskutočná bolesť kolena, kvôli ktorému som bol ešte pred nedávnom v nemocnici. Mal som na ňom stále ešte ortézu. ,,Auu!" Bolesť ma zase zložila dole na zem. Našťastie to prestalo, ale stolík som už radšej znova neskladal. Zbytok dňa som iba preležal v posteli.

Keď sa blížil večer tak som chcel ísť na prechádzku, keďže ma koleno až tak nebolí a dúfam som že sa to musí iba rozchodiť. Obliekol som si mikinu, jeansy a obul moje tenisky, čapol som kľúče a už som počul tie nočné zvuky kobyliek, sem tam sa ozval aj zvuk sovy. Premýšľal som o rôznych veciach, no najmä o mne a Harrym. Z myšlienok ma vytrhol hlas neznámeho muža.

,, Aháá, Tomlinson..."



⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫ ⚫

Kto to asi je? :O

ANY ❤




Savior  L.S ✔Where stories live. Discover now