Adela🌺:
Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka ešte chvíľu som sa váľala v posteli. Nakoniec som sa pozrela na hodiny v mobile. Keď som si všimla, že meškám do školy. Vyskočila som z postele. ,, Ešteže je piatok. '' povedala som si v duchu. Obliekla som si veci, ktoré som si nachystala včera ako každý večer. Tentoraz to boli čierne topánky značky Adidas, šedé ponožky Adidas, bledo modré rifle, biele tričko s krátkým rukávom a ružová kožušinka. Rýchlo som si spravila desiatu a zarobila vodu. Vytiahla si bicykel z garáže, zakývala som mame, súrodencom(oco bol v práci ) a šla do školy.
Do školy som prišla zadýchaná. O päť minút malo zvoniť na hodinu. Išla som ku svojej skrinke prezula sa a utekala do triedy prišla som akurát včas . Odľahlo mi, rýchlo som si sadla na svoje miesto. Nachystala som sa na hodinu. Poobzerala som sa po triede a všimla si ako Melanie prišla a sadla si ku mne akurát zazvonilo. Začala sa hodina do triedy prišla učiteľka a začala vysvetlovať nové učivo. Mali sme slovenčinu.
Po hodine. Som sa spýtala Melanie (jej spolusediaca, mala čierne vlasy asi po plecia, hnedé oči, nízka postava, milá, pekná, tvrdohlavá, výrečná... ):,, Prečo si meškala to u teba nebolo zvykom."
,,No zaspala som Adela."povedala.
,,No ale niečo sa zmenilo od rána sa usmievaš ako slniečko." povedala som.
Melanie povedala:,,Zaľúbila som sa."
,,To je úžasné."
,,A včera sme sa prvý raz pobozkali." Objala som Melanie.,,Prídeš k nám na víkend?'' opýtala sa ma Melanie.
,,Bohužiaľ nie idem k starým rodičom na víkend."
,,To je škoda.Nevadí možno nabudúce."povedala Melanie. Zazvonilo na ďalšiu hodinu. Bola to matematika.,,Nemám moc rada ten predmet."posťažovala som sa Melanie. Melanie sa iba zasmiala pretože ani ona moc matiku nemusela.
Už je víkend idem k starým rodičom. Tešila som sa ako vždy nevideli sme sa často. Zbalila som sa a išla na autobus.
V autobuse som rozmýšľala čo budeme robiť. Vystúpila som z autobusu a išla som k nim domov.
Celý deň sme sa rozprávali a prechádzali po záhrade.
Na ďalší deň som rozmýšľala či nestretnem môjho kamaráta, ktorého som nevidela už 10 rokov a mám 15, aby bolo jasno, som deviatačka na základnej škole.
Ráno
Ráno som sa zobudila. Obliekla som si zelené šaty, dala som si moju obľúbenú kvetinovú čelenku a išla som sa naraňajkovať.
Po raňajkách som sa rozhodla ísť do záhrady. Keď som bola v záhrade hľadela som na jeho dom. A áno býval hneď vedľa mojich starých rodičov. Ľahla som si do trávy, zatvorila oči a vyhrievala som sa na slnku.
Keď som v tom počula:,,Poď skákať na trampolínu prosím." Bola to Gabrielova sestra.
Otvorila som oči, postavila sa a pozdravila:,,Ahoj Gabriel."
,, Ahoj Aďka." povedal. Hovoril mi tak keď sme spolu chodili do škôlky, spomenula som si.
Dúfam, že sa vám príbeh páči. Poteší ma každý vote a coment🙂(Za gramatické chyby sa ospravedlňujem ak nejaké sú. )
Pokúsim sa vydávať diely každý týždeň. ❤️(Ak chcete ďalšiu časť napíšte do komentárov )
YOU ARE READING
Zabudnutý kamarát (Dokončené)
Teen FictionTento príbeh je o dievčati, ktoré sa chce stretnúť so svojím starým kamarátom no bojí sa ísť za ním. Spraví to za nich náhoda? Čo spravia ak sa stretnú? Pôjde za ním ona? Dievča má veľa tajomstiev... Tento príbeh je zmes dobrodružstva, nebezpečen...
