Zabudnutý kamarát (Dokončené)

Sen

Adela

Zobudila som sa v nemocnici. Nemohla som sa hnúť. Všetko ma bolelo. Ako sa sem dostala? To bol len sen?

Počula som sestričku ako kričí:,,Pacientka sa preberá!"

Ani som sa nenazdala a už pri mne sedel doktor. Počula som ako hovorí:,,Je v poriadku."

Prehovorila som:,,Čo tu robím?"

Doktor

,,Ste v poriadku slečna. Zrazilo vás auto ale neprešlo vás. Viete ako sa voláte?"

Adela

,,Áno Adela."

Doktor

,,Koľko vidíte prstov?"

Adela

,,Tri."

Doktor

,,Bude v poriadku."

Adela

Prišli za mnou rodičia. Pýtali sa ako sa mám a tak. Odpovedala som im. Myslela som na ten sen, ktorý bol taký krásny. Začali sa mi tlačiť slzy do očí. Všetko čo som zažila bol, len sen. Blbý sen.

O týždeň neskôr

Adela

Dnes ma pustili z nemocnice. Som ešte slabá ale zdravá. Doktor mi zakázal chodiť na dlhé prechádzky. Dozvedela som sa, že som bola v kóme jeden mesiac.

Práve teraz ležím v posteli a rozmýšľam. Všetko sa mi snívalo. Nemôžem tomu uveriť. Fantázia vie zájsť až takto ďaleko? Ach. Keď budem silná tak pôjdem za Gabrielom. Zobrala som do rúk mobil a hľadala ich na Facebooku. Nenašla som ich. Rozhodla som sa, že zavolám babičke aké majú priezviská.

Zavolala som jej a ona mi ich nadiktovala. Našla som Emu aj Simu ale Gabriela nie. Ach. Tak predsa, len ťa nenájdem. Neboj sa pôjdem za tebou, keď budem plná sily. Zatiaľ som babám nepísala. Som zvedavá akoby zareagovali.

Cez víkend

Adela

Cítim sa lepšie. Už chodím normálne na prechádzky. Zatiaľ nechodím do školy ale po víkende idem. Idem k babičke. Chcem ísť aj za Gabrielom ale nie som si celkom istá, tým čo chcem spraviť. Ach.

Išla som k nim ale otvorila mi iba jeho babka a tá povedala:,,Sú na dovolenke prepáč. Vrátia sa o týždeň."

Vrátila som sa k babičke všetko som jej povedala. Objala ma ako aj ja ju. Vôbec neviem čo mám robiť. Mám chaos vo svojich citoch. Rozhodla som sa napísať Sime.

Napísala som jej:
A(Adela)
S(Sima)
A:Ahoj. Asi si ma nepamätáš ale chodili sme spolu do škôlky. Len my sme sa odsťahovali.
S:Ahoj. Nie nepamätám. Prepáč. Vieš, lebo ja som mala v piatej triede epileptické záchvaty.
A:To nevadí. To mi je ľúto.😥

Už som nevedela čo jej napísať tak som vypla mobil a šla si čítať knihu. Nemohla som sa na ňu sústrediť. Stále som myslela na Gabriela. Ach.

Viem ako sa odreagujem. Idem na tú lúku. Bežala som tam ako o život.

Keď som tam konečne dorazila ľahla som si do trávy. Pozerala som na nebo bolo krásne. Postavila som sa a išla ďalej videla som tam Simu. Plakala. Bežala som k nej a okamžite ju objala.

,,Čo sa stalo?"

Sima

,,Nič, len som dostala depku."

Adela

,,Aha."

Deň kedy sa vraciam domov

Adela

Balím si veci a idem domov. Bolo mi ľúto, že odchádzam ale čo už. Sľúbila som babičke, že o týždeň prídem. Dúfala som, že budeme doma.

Domov som prišla neskoro večer. Osprchovala som sa,obliekla do pyžama a zaspala.

Toto je posledná kapitola v tejto knihe.  Ešte bude poďakovanie. Dúfam, že som vás nesklamala. Ahojte.