Zabudnutý kamarát (Dokončené)

Nečakaná návšteva😯

Adela:

Ráno som sa zobudila. Vstala som prezliekla som sa dala som čierne kraťasi, modré tielko, květinové spodné prádlo, spravila som si rannú hygienu. Pozrela som na svôj stôl a zbadala papier a farbičky. Sadla som si na stoličku. Začala som kresliť. Neviem prečo ale nakresila som mňa, Gabriela a naše kone. Rozmýšľala som, nad tým.

Do mojej izby vtrhla mama a začala panikáriť, že príde návšteva a ja neupratujem. Len som pregúlila očami a prikývla. Začala som upratovať. Mama ma stále karhala, že to robím zle. Išiel ma šľak trafiť. To musela byť teda vážna návšteva. Chvíľu som rozmýšľala. Kto by to mohol byť. Nakoniec som to nechala tak. Keď som konečne poupratovala. Vydýchla som si.

Mama zasa povedala: ,,Poď miešať puding, aby neprihorel! "

,, Ach. " vzdychla som.

Išla som.,, Čo som mala robiť?" pýtala som sa sama seba v duchu.

Všimla som si cez okno, že pri nás niekto odstavil auto.

Gabriel:

Ráno som sa zobudil celý dolámaný.

Oco vošiel do izby a povedal: ,,Ideme na návštevu."

Odišiel.
Keď sa zatvorili dvere. Hodil som vankúš do dverí. Prezliekol som sa dal som si modré rifle, tričko Adidas a z neznámého dôvodu som si dal aj Adidas mikinu, samozrejme aj boxerky a Puma ponožky. Urobil som si rannú hygienu.

Išiel som dole. Nastúpili sme do auta a išli sme. Zastavili sme pri nejakom neznámom dome. Vystúpil som.

Adela:

Keď som si všimla kto vystúpil z toho auta skoro som odpadla. Bol to Gabriel. Pretrela som si oči či je to on. Vystúpil aj s rodičmi. A pri bránke boli moji starý rodičia. Mala som dosť. Všimla som si, že puding je už hotový a tak som ho vypla a odložila preč zo sporáka.

Zakričala som:,, Mami už sú tu!"

Mama sa rozbehla im otvoriť. Zatiaľ som nachystala taniere. Mama ich vítala. Išla som aj ja pozdravila som ich a každého objala.

Keď som objala Gabriela, pošepkala som mu do ucha:,,Teba by som tu nečakala. "

Iba sa usmial.

Gabriel:

Keď som zbadal Aďkiných starých rodičov všetko mi bolo jasné. Neveril som vlastným očiam. Skoro som odpadol, keď nás privítala bola taká pekná. Keď ma objímala ani som sa nezmohol na slovo. Iba som sa usmial.

Adela:

Zavolala som ich do kuchyne. Nech si sadnú. Gabriel sa na mňa stále usmieval. Prestala som sa na neho pozerať. Mal strašne rozkošný úsmev. Obed som dala na stôl a začali sme jesť. Sedela som vedľa Gabriela. Bolo to divné ani neviem prečo, keď som jedla zacítila som Gabrielov pohľad. Pozrela som na neho a venovala som mu úsmev a ďalej som jedla. Popritom som rozmýšľala. Kto za toto môže a vyvodila som z toho, že za to môže babička. Pozrela som jej smerom. Usmiala sa na mňa.

Dojeli sme. Mama požiadala, aby som Gabrielovi ukázala svoju izbu.

Ukázala som ju, keď sme vošli do mojej izby. Gabriel zamieril k môjmu stolu.

Gabriel:

Bol som zvedavý na jej izbu.

Keď sme do nej vošli pristúpil som k jej stolu. ,,Pekný obrázok" povedal som.

Opýtal som sa:,, To si nakreslila ty?"

,,Áno" odpovedala jednoducho bolo na nej vidieť, že je nervózna.

Sadla si na jej posteľ. Sadol som si za ňou. Chytila sa za hlavu vlasy jej padali do očí.

Išiel som za ňou a zdvihol som jej hlavu tak, aby sa mi pozerala do očí. Má ich krásne, pomyslel som si.,

, Máš to tu pekné." povedal som po minúte ticha.

Stále som jej držal tvár ale pustil som ju. Zatriasla sa.

Opýtal som sa:,, Je ti zima?" Chcela ísť ku skrini ale ja som jej podal moju mikinu.

Povedala: ,, ďakujem. " Zahrialo ma pri srdci.

Mal som na ňu toľko otázok ale nevedel som sa na ne opýtať a tak som sa, len spýtal: ,, Aká je tvoja obľúbená farba?"

Zažiarili jej oči. Odpovedala:,, Zelená.''

Adela:

Bola som nervózna nevedela som čo mám robiť. Keď našiel ten obrázok skoro som skolabovala. Zrazu mi prišla zima a ani neviem prečo veď nebola zima skôr teplo.

Dal mi svoju mikinu. Poďakovala som mu. Krásne voňala aj je pohodlná. Chvíľu som rozmýšľala, že si ju nechám. Bola som šťastná, keď zmenil tému.
Odpovedala som mu:,, Moja obľúbená je zelená." ,,A tvoja?"opýtala som sa.

,,Modrá" odpovedal. Neviem prečo objala som ho objatie mi opätoval ľahli sme si na moju posteľ a ani neviem ako a zaspala som.

Gabriel:

Keď ma objala bol som prekvapený ľahli sme si na jej posteľ v objatí.

Zaspala. Spala ako anjel. Ale aj ja som zaspal.

Adela:

Zobudila som sa na pád farbičiek z môjho stola aj Gabriel sa zobudil. Všimla som si, že je to moja a Gabrielova sestra. Asi si chceli ísť kresliť. Vstala som a  podala im papiere a farbičky, ktoré som s Gabrielom zdvihla z podlahy.

Naše sestry veselé odišli.,, Prepáč. " povedali sme s Gabrielom naraz. Zasmiali sme sa na tom. Gabriel ma pohladil po líci, keď mi do izby vtrhol brat. Mala som pocit, že ho zabijem. Gabriel sa trochu začervenal.

Gabriel:

Pohladil som ju po líci, keď do izby vtrhol jej brat. Začervenala sa. Neviem či si to uvedomila.,, Bola taká zlatá, keď sa červenala. "povedal som si v mysli.

Adela:

Opýtala som sa brata ironicky:,, Čo chceš brat môj?" No odpovedal: ,,Ten chalan bude dnes u nás spať. Samozrejme ak chce. "
Otvorila som ústa a chcela niečo povedať ale Gabriel ma predbehol.
Povedal: ,,Veľmi rád a usmial sa na mňa." Môj brat spokojný odišiel.

Dúfam, že sa dnešná časť páčila.
Poteší ma ak  dáte vote a coment. ❤️
Chcem sa spýtať či by chcel niekto venovanie na ďalšiu kapitolu?
Odpovede píšte do komentov.