Tento príbeh je o dievčati, ktoré sa chce stretnúť so svojím starým kamarátom no bojí sa ísť za ním. Spraví to za nich náhoda? Čo spravia ak sa stretnú? Pôjde za ním ona? Dievča má veľa tajomstiev...
Tento príbeh je zmes dobrodružstva, nebezpečen...
Zobudila som sa v Gabrielovej izbe. Ležal vedľa mňa a objímal ma. Je taký zlatý, keď spí. Jemne som ho pohladila po tvári. Pomrvil sa ale ďalej spal. Rozmýšľala som ako mu to mám vysvetliť. Bolo 7 hodín večer. Zľakla som sa. Zmeškala som autobus a zajtra je škola.
Zrazu mi zazvonil mobil. Gabriel sa na to zobudil. Zdvihla som. Bola to mama a povedala mi: ,,Vašu školu musia nechať v karanténe aspoň týždeň."
,,Dúfam, že prídeš domov."povedala mama prísnym hlasom.
,, Jasné" odpovedala som. Bola som šťastím bez seba. Gabriel sa na mňa pozeral.
Vrhla som sa mu okolo krku a pošepkala mu do ucha to čo mi mama povedala. Bol prekvapený.
Gabriel :
Ničomu som nerozumel. Opýtal som sa: ,,Čo sa včera stalo?". Pozrela sa na mňa smutnými očami. Stále ma objímala.
,, Chceš počuť pravdu?"opýtala sa na rovinu.
Iba som prikývol na viac som sa nemohol. Sadli sme si na posteľ a začala.
Adela:
Chápala som Gabriela. Rozhodla som sa mu povedať pravdu.
,,Vieš stalo sa to keď som bola v 7. ročníku. Raz večer, keď som išla z hudobnej ma chceli uniesť. Ja som sa ubránila chlapa som kopla do penisu a ženu som pokúsala a poškriabala, keď sa ma snažila chytiť. Vtedy ich sledovala tajná služba. Na ďalší deň si ma vypýtali nejaký ľudia. Zistila som, že sú z tajnej služby. Požiadali ma, aby som pre nich pracovala. Vycvičili ma a 2 roky som pracovala ako agentka. Dobrovoľne som sa nechala unášať. Oni ma sledovali, tá tajná služba. Zachránila som veľa detí, zvierat, ktoré uniesli. Ďakovali mi. Bola som rada. Ale neskôr ma chceli zabiť tí, ktorím som pokazila obchody. A tak som odstúpila. Podľa mňa ma mal Toby uniesť. Rozplakala som sa. Samozrejme dostala som za to peniaze. Niečo som si nechala a niečo darovala. Ale stále po mne idú. Chcú ma zabiť."
Postavila som sa. Gabriel sa rýchlo postavil a objal ma. Objatie som mu opätovala. Bolo mi lepšie.
,,Nikomu to nesmieš povedať rozumieš."povedala som prísnym hlasom.
Sľúbil mi, že to nikomu nepovie.,,O tomto nevedia ani moji rodičia. Klamala som rodičom, že chodím na brigády. V podstate som im neklamala, len nepovedala celú pravdu."
Plakala som. ,,Chápeš ohrozila som svoju rodinu. Prepáč zajtra odchádzam. Musím ich skontrolovať."
Gabriel sa na mňa pozrel, utrel mi slzy, pohladkal ma, nechal svoju dlaň na mojom líci. Chytila som mu ju do mojej ruky a hladkala som lícom jeho dlaň. Prekvapivo sa neodtiahol. Chytil mi tvár oboma rukami a dal mi pusu na čelo.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Objal ma a hladkal po vlasoch. Pritúlila som sa viac a tiež ho objala.
Zrazu povedal: ,, Chápem ťa. "
Usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala. Musím ísť k starým rodičom, aby sa o mňa nebáli. Dala som mu pusu na líco.
Odišla k dverám. Poslala vzdušný bozk, zakývala som mu a odišla.
Gabriel:
Chápal som ju. Keď odišla. Zrazu ma zalial smútok. Bál som sa o ňu ale vedel som, že sa o seba postará. Bol som zamilovaný až po uši. Uvedomil si, že už určite musia prísť moji rodičia.
Započul som z dverí: ,,Ahoj."
,, Ahojte" zakričal som. Zrazu za mnou prišla mama a pýtala sa:,, Kto bolo to milé dievča čo som stretla na chodbe? "
Iba som povedal: ,,Moja kamarátka."
Viac sa nepýtala a odišla ani neviem ako a zaspal som.
Adela:
Stretla som Gabrielovu mamu prišla mi milá. Pozdravila som ju a odišla.
Keď som prišla k starým rodičom. Všetci spali a tak som si len ľahla a zaspala som.
Tak čo ako sa vám páčila táto časť? Tušili ste to? Odpovede mi píšte do komentárov. Poteší ma každý vote a coment. ❤️ (Za gramatické chyby saospravedlňujem. )
