Gabriel
Spravil som presne to čo mi Aďka povedala. Išiel som za nimi.
Videl som ako ju ohmatával. Pochytila ma zlosť a žiarlivosť. Zobral som kryt z popolnice a buchol mu ju o hlavu. Otočil sa. Začali sme sa biť. Keď som bol malý tak som bol vo vojenskom tábore. Takže sa viem biť. Päsťou som mu vrazil do tváre. Spadol na zem. Postavil sa.
Adela mu chytila ruky a ja som mu ich zviazal.
Keď bolo po všetkom Aďka odpadla mala rozbité čelo. Pribehol som k nej a zobral ju na ruky ako nevestu. Bežal som s ňou do pizzerie za ostatnými. Len čo som vošiel do pizzerie zakričal som:,,Pomôžte mi niekto." Celá naša partia pribehla k nám. Sima ju začala ošetrovať. Sima chce študovať na medicíne. Ema mi zatiaľ dala obklad na monokel na oku. Mne to nevadí spravil som to kvôli Aďke. Čašníčka chcela zavolať záchranku, no zakázal som jej to.
Už mali pizzeriu zatvárať takže tu nebolo živej duše. Sima skončila s Aďkou. Aj mne začala dezinfikovať rany. Sima povedala:,,Neboj Adela bude v poriadku a ty tiež. Zaujímalo by nás čo sa stalo ale obaja musíte oddychovať. Napi sa." Podala mi fľašu vody. Napil som sa. ,,Poďme domov."povedal som a išli sme do Aďkinej skrýše. Nick niesol Adelu, lebo ja som nevládal. Mal som obrovské škrabance na rukách. Prišli sme tam. Ostali sme tu všetci. Na posteli som spal ja s Adelou a ostatný v spacákoch na zemi. Nechápem načo má Adela 5 spacákov. Ale teraz sa hodia. Bol som taký unavený, že som ihneď zaspal.
Ráno
Gabriel
Ráno som sa zobudil ale Adela už vedľa mňa neležala. Zľakol som sa kde je.
Prišla za mnou s úsmevom na tvári. V ruke držala mastičku. Sadla si ku mne a začala mi, tým potierať rany. Iba ona sa vie usmievať po tom čo zažila peklo.
Odišla do kuchyne. O chvíľu som zacítil vôňu palaciniek.
Adela
Ráno som sa zobudila na bolesť hlavy. Zistila som, že mám rozbité čelo. Poobzerala som sa Gabriel vedľa mňa a ostatný v spacákoch na zemi. Išla som ku svojej skrini. Vytiahla som mastičku potrela som si ranu. Tá mastička rýchlejšie hojí rany.
Začala som robiť palacinky. Počula som ako sa Gabriel zobudil. Usmiala som sa.
Zobrala som mastičku a tiež mu potrela rany. Som rada, že ma neopustili a stoja pri mne. Všetkých som zobudila, že sú raňajky. Pozrela som na hodiny a zistila, že je obed. Zasmiala som sa. Všetci prišli. Zjedli sme palacinky.
Všetci sa na mňa pozreli a ich otázka ma zarazila:,,Čo sa včera stalo?"
Ja viem krátka a trošku nudná časť. Poteší ma každý vote a coment. ❤️
Za gramatické chyby sa ospravedlňujem.
Rozmýšľam či tento príbeh ukončím alebo nie. Chceli by ste pokračovanie? Ak áno budem ešte písať časti a keď nie tak rýchlo to ukončím. A ak budete veľmi chcieť tak napíšem aj druhú knihu ako pokračovanie. Tak sa rozhodnite a napíšte mi do komentárov čo by ste chceli. Vaše názory ma zaujímajú tak píšte.
Vaša @AdrianaHostan. ❤️
VOCÊ ESTÁ LENDO
Zabudnutý kamarát (Dokončené)
Ficção AdolescenteTento príbeh je o dievčati, ktoré sa chce stretnúť so svojím starým kamarátom no bojí sa ísť za ním. Spraví to za nich náhoda? Čo spravia ak sa stretnú? Pôjde za ním ona? Dievča má veľa tajomstiev... Tento príbeh je zmes dobrodružstva, nebezpečen...
