Tento príbeh je o dievčati, ktoré sa chce stretnúť so svojím starým kamarátom no bojí sa ísť za ním. Spraví to za nich náhoda? Čo spravia ak sa stretnú? Pôjde za ním ona? Dievča má veľa tajomstiev...
Tento príbeh je zmes dobrodružstva, nebezpečen...
Ďakujem všetkým, ktorý čítajú môj príbeh a dali vote a coment. ❤️
O týždeň neskôr :
Adela:
Už je víkend idem znova k starým rodičom. Aby som videla Gabriela. Myslela som, že mu zavolám alebo mu napíšem. Ale rozhodla som to nespraviť bude to ako prekvapenie. Práve cestujem v autobuse a rozmýšľam čo budeme robiť. Vystúpila som z autobusu a išla som k domu starých rodičov.
Starý rodičia sa potešili mojov návštevou a boli sklamaný, že som im nepovedala, že prídem. ,,Veď viete, že keď sľúbim tak väčšinou neprídem, lebo mi do toho niečo vojde. Ale no tak veď pre mňa znamenáte viac ako keby ste na piekli plný plech koláčov a nakoniec by ste ich museli zjesť sami."
,, No, keď už si tu môžeš pomôcť s buchtami pretože príde tvoja teta." povedala babička.
,,Vážne to je super."povedala som.
Objala som ich.,,Tak a teraz ideme piecť." povedala som babičke a zasmiala sa.
Tetu som nevidela asi tak mesiac preto som sa tak tešila a s radosťou som pomáhala babičke s pečením. Keď sme boli hotové dali sme ich do trúby.
Bola som cela špinavá a tak som sa išla umyť a prezliecť. Keď som skončila. Išla som sa pozrieť na buchty a babička ich práve vyťahovala z trúby. Nechali sme ich vychladnúť.
Babičky som sa opýtala:,, Nemohla by som zavolať Gabriela? "
V tom mi zazvonil mobil bol to Gabriel plakal mi do telefónu sľúbila som mu, že prídem za ním. A on, že ako, lebo nešiel práve žiadny autobus. Ja som sa zasmiala, lebo on nevedel, že som tu. A tak som mu povedala:,, Ja som tu."
,,Aha." povedal ale stále plakal.
,,Hneď som u teba." Zložila som a utekala za ním.
Starým rodičom som len povedala: ,,Idem za Gabrielom.Ahojte."
Utekala som už ma čakal. Ja som sa ho hneď opýtala:,, Čo sa stalo? " Objímol ma. Išli sme do jeho izby mal peknú izbu. Stále plakal.
Sadli sme si na posteľ a začal rozprávať:,,Ona chápeš ona ma opustila len tak."
Ľutovala som Gabriela. Hladila som ho po chrbte a upokojoval ho.
Nakoniec som sa ho opýtala:,, Ideme sa prejsť?"
,, Áno." odpovedal. Prechádzali sme sa po dedine, keď sme ho zbadali.
Rozplakali sme sa. Bolo to šteniatko ležalo bezvládne na zemi a okolo krku malo ostrý drôt. Ešte dýcha. Dali sme mu dole drôt a odniesli domov (ku Gabrielovi). Dali sme mu piť a jesť.
,,Kto toto môže spraviť?"opýtala som sa Gabriela so slzami v očiach.
,, Iba psychopat." odpovedal. Hľadkali sme šteniatko a hrali sa s ním.
,,Čo budeme s ním robiť? " opýtal sa ma Gabriel. ,, Neviem. Buď ho dáme do útulku alebo si ho necháme. Bohužiaľ mi máme psa a ďalšieho nechceme." odpovedala som.
,,Ani my psa nemôžeme mať. Asi iba ten útulok " odpovedal. Gabriel sa na mňa pozeral.
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Gabriel :
Keď sme našli to šteňa znovu sa mi chcelo plakať. Pozeral som sa na Aďku ako plače. Bolo mi jej ľúto. Neviem prečo, ale to čo som cítil pri nej som necítil pri každej babe. Tú myšlienku, že by sme boli spolu ako pár hneď som zavrhol. Veď som o jeden rok mladší od nej , ale mne by to nevadilo asi skôr jej.
Zrazu na mňa skončilo to roztomilé šteňa a začalo ma olizovat. Usmial som sa. Tak poďme do útulku. Mali posledné voľné miesto mali sme šťastie. Aďka ma pozvala na buchty,ževraj pomáhala. Zasmial som sa a išli sme k nej. Buchty boli výborné pochválil som kuchárky (Aďku a jej babičku).
Adela:
Bolo mi s Gabrielom dobre. Bola som smutná, že musel odísť. Neviem prečo. Cítila som sa pri ňom až príliš dobre. Ešte, pred tým ako odišiel sme sa dohodli, že budeme šteniatko navštevovať.
Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Čo hovoríte na Gabriela? V budúcej časti vás bude čakať prekvapenie. Tešíte sa? (Za gramatické chyby sa ospravedlňujem. Ako vždy ak ste si všimli 😉) Budem rada za každý vote a coment. ❤️
