𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 4

*kvap....kvap...KVAP*

"Čo doriti?!.." strhol sa Yoongi a prekopol pri tom malý stolík s obväzmi, gázami a vecami zo včerajška, ktoré teraz voľné preleteli cez celú miestnosť.

"ŽIJE!!" skríkol chlapec s pohárom vody v ruke, stojaci pred Yoongim. Vydýchol si a cúvol nazad.

"Ste vy NORMÁLNI?? Čo vás to napadlo??" zavrčal na dvoch chlapcov stojacich pred ním a jemne si zotieral svojím rukávom kvapky vody stekajúce po tvári.

"Prepáč. Len sme zisťovali, či tvoje životné funkcie ešte nevypovedali svoju činnosť." mykol plecami a zhodil sa na gauč, na ktorom ešte pred chvíľou spokojene spal Yoongi.

"Ešte raz to spravíš, a garantujem ti, že nebudeš mať deti," zašepkal a obaja chlapci sa rozosmiali.

"Ja to myslím vážne, Jungkook."

"Dobre, dobre, dávam ti moje čestné slovo, že už sa to nestane!" zamrmlal z gauča a už si líhal.

Druhý chlapec hneď pristúpil k Yoongimu a silno ho objal. "Prepáč nám to, hyung.. My sme sa o teba naozaj báli!"

"Neznášam ťa, Kim Taehyung.." Yoongi ticho zavrčal, a odtiahol sa, no obaja vedeli, že to nie je pravda.

"Dobre, tak teraz nám už môžeš povedať, čo sa tu stalo," ozval sa Jungkook ospalo z gauča.

"Čo tým myslíš, čo sa tu stalo?" Yoongi sa tváril, že nevie o čom hovorí, no veľmi dobre to vedel, len mu nechcel povedať pravdu.

"Ale Yoongi, netvár sa že sa nič nestalo. Keď sme sem vošli, všade bolo cítiť dezinfekciu, okolo teba bolo plno týchto tvojich vecičiek..", vzal do ruky stočený obväz a pohadzoval si ho v rukách, "..a v neposlednom rade, fakt si myslíš, že sme tak slepí, že by sme si nevšimli tú obrovskú ranu čo sa ti tiahne cez tvár??" vyčítavo pozrel na Yoongiho.

Ten si rukou prešiel po tvári, a na článkoch prstov zacítil zaschnutú krv na líci.

Čože..??

Všetko sa mu opätovne vybavilo.
Dievča pri klavíri
To musí byť jej krv zo včera.
Vtom zamrzol.

"Kde je Taehyung?!?" vyhŕkol Yoongi.

"..Č-čo? ..ja neviem, šiel asi na záchod alebo čo ja viem.."

"A KEDY ODIŠIEL??"

"Asi pred dvoma minútami..Čo ti je? Čo z toho tak vyvádzaš? Veď Tae bežne beháva kade tade.."

No zvyšok už nepočul, pretože ho hneď utekal nájsť.
Dobehol na chodbu s kúpeľňou kde takmer vrazil do Taehyunga, ktorý akurát vychádzal z dverí.

Fuuh.. Dobre, bol len v kúpeľni.
Keď ho zbadal venoval mu žiarivý úsmev.

"Kedy si už konečne chceš zmyť tú zaschnutú krv z hlavy??" spýtal sa Tae s úprimnou zvedavosť v očiach.

"Hm, n-no.. akurát som mal namierené k umývadlu, aby som to mohol zmyť," odsunul Taehyunga z dverí a na potvrdenie svojich slov vošiel do kúpeľne, vzal z poličky obrúsky a dezinfekciu, a jemne si čistiť krv z tváre.

Keď zbadal, že Taehyung odišiel, sadol si na vaňu a vydýchol si.
No túto pokojnú chvíľku mu pokazil výkrik spoza dverí.

A doriti..

Yoongi v momente vyskočil na nohy a letel za výkrikom.

Na chodbe zbadal šokovaného Jungkooka stojaceho na prahu hosťovskej izby.
Oči mal rozšírené a bolo vidno, že je skutočne v šoku.

Yoongi sa za Jungkookom okamžite rozbehol, aby mu zakryl rukou ústa a prerušil výkrik, pretože nechcel privolať aj Taehyungovu pozornosť.

No bolo neskoro.

Taehyung už stál pár metrov pred nimi a snažil sa z toho, čo pred sebou videl, vyvodiť čo sa to deje.

Yoongi mu dal varovný pohľad, nech sa ani nepohne zo svojho miesta, no Taehyungova zvedavosť zvíťazila a obišiel ich aby mohol nazrieť do hosťovskej izby.

Yoongi čakal na jeho reakciu, no Taehyung len hodnú chvíľu mlčky stál pred dverami, potom cúvol a opatrne ich zavrel.

Pomalým pokojným krokom sa presunul naspäť do obývačky v pätách spolu s Yoongim stále držiacim Jungkooka, ktorí len nemo vyvaloval oči.

Všetci traja bez slova stáli v obývačke, až kým Yoongi ticho neprerušil.

"Predtým, než niekto niečo pov-"

"PREČO MÁŠ V IZBE MŔTVE DIEVČA?!?!" skríkol zhrozený Taehyung, ktorý sa snažil predýchať to, čo práve videl.

Do toho začal kričať aj Jungkook:
"ONA JE MŔTVA????? Nikto mi nepovedal, že je mŕtva.. OH NIE..! T-to znamená, že t-to.., že som ju tu videl,..znamená že som sa zúčastnil na jej vražde??!? Toto je zlé, toto je.." držiac sa za hlavu a pobehoval po obývačke, až kým ho Yoongi neschmatol za ramená a nezastavil.

"Ukludnite sa vy dvaja!! To dievča nie je mŕtve, je len v bezvedomí, dobre?!" skríkol po nich Yoongi aby ich utíšil a Jungkook len zničene klesol na gauč.

V izbe zavládlo ticho.

"T-tak.... bol by si taký milý a láskavý, a povedal nám, čo sa tu teda naozaj stalo lebo...
J-Ja naozaj neviem čo si o tomto mám teraz myslieť," vyhŕkol Taehyung a zničene sa zvalil na gauč k Jungkookovi a obaja upierali svoj zrak na Yoongiho, čakajúc na odpovede.

"Uff.." vzdychol si Yoongi a spustil.

                                     ...

No doriti.." vydýchol Tae.

Keď Yoongi dohovoril, v izbe nastalo hrobové ticho.
Každí z nich len sedel a upieral zrak do zeme.

Jungkook bez slova vstal a Yoongi s Taehyungom ho sledovali, a čakali čo spraví.

"..potrebujem vodu.." zamumlal Jungkook a vliekol sa do kuchyne.

Tae len chápavo prikývol.
Po chvíli ticha však opäť prehovoril.

"Čo sa s ňou teraz chystáš spraviť?"

"Ja neviem..Čo by som s ňou mal robiť?" vzdychol Yoongi.

"No čo spravíš, keď sa prebudí? Čo jej povieš?"

"Neviem. Najväčší problém je, že netuším kto to je a hlavne neviem čo sa tam stalo. Kto ju bodol? Teraz však hlavne dúfam v to, že sa dá dokopy a potom uvidím. Dosť sa bojím toho čo s ňou teraz bude... Je na tom dosť zle."

"Držím ti palce, hyung." stisol Yoongiho plece a vstal.

"Myslím, že je čas ísť. Máš to dosť ťažké, nechceme ťa zdržiavať. Keby niečo, sme na linke."
"JUNGKOOK ČO TAM TOĽKO ROBÍŠ??"
zakričal Tae a Jungkookova hlava vykukla z dverí s pohárom v ruke.

"Už som tu, len nekrič! Veď zobudíš to dievča.." zašepkal vyplašene Jungkook a už obaja vychádzali z domu.

"Maj sa, Suga! Keby niečo, volaj a sme tu."

Yoongi im zamával a vrátil sa naspäť do domu.

Vydýchol si a celým telom sa oprel o dvere.

"Tá tak skoro nevstane.." šepol Yoongi do ticha a zosunul sa po drevených dverách na zem.

___________________

ďakujem, že čítate tento príbeh, mám z toho veľkú radosť <3

  ~ J-UpStars🌙