𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 8

"Tak toto bude zaujímavé." zasmial sa Namjoon a pohodlne sa zhodil na gauč.

Yoongi ho len schladil pohľadom, no následne sa tiež presunul ku gauču.

"Čo tam stojíš.. Myslím, že na toto by bolo lepšie si sadnúť," poznamenal chladne Yoongi a zdvihol svoj pohľad k Lynn.

"A ešte k tomu, s tou ranou by si ešte veľmi chodiť nemala.." dodal Namjoon a kývol hlavou smerom od Lynn na gauč.

Lynn na nich len zazrela, no tiež sa usadila.
Prečo sú na mňa takí hnusní..

"No takto.." začala nervózne Lynn a preglgla.
Obaja na ňu len spýtavo hľadeli.

"Prečo viete obaja o mojej rane viac ako ja? A prečo doriti tú ranu vlastne mám?? Prečo som tu? A hlavne, povedzte mi už prosím, kto vlastne ste.." vyhŕkla Lynn a zničene na nich upierala svoj zrak.

"Dobre, najprv sa ale trochu upokoj. Nádych.. Výdych.. Moje meno je Kim Namjoon. Pár dní som sa tu o teba staral. Som doktor.."

Pri poslednej zmienke Yoongi zdvihol hlavu a uprel naňho svoj pohľad. Namjoon na to však nereagoval a tváril sa, že si nič nevšimol. Lynn len chápavo prikývla a presunula svoj pohľad na Yoongiho.
Ten len mlčky sedel a hľadel jej do očí.

"Uráči sa ti nám konečne prezradiť aj tvoje meno?" zdvihol na ňu obočie a mierne naklonil hlavu na bok.

"Najprv vy, potom ja.." ticho šepla Lynn.

Yoongi len naštvane stisol sánku a nadýchol sa aby nevybuchol.
Drzosť tohto dievčaťa je nekonečná.

"..Min Yoongi. Tvoj zachránca." odvrkol a ironicky zasalutoval.

Namjoon si len rukou zakrýval ústa a potichu sa chichotal na gauči.
Lynn sa spokojne pousmiala.

"Moje meno je Shyu Baek-Lynn. Študujem umenie v Osake a... naozaj neviem čo tu robím," prehovorila.

"Ty konkrétne tu nerobíš nič," odpovedal Yoongi a bez mihnutia oka jej hľadel do očí.

Lynn to bolo dosť nepríjemné a tak svoj pohľad sklopila k zemi.

"Namjoon a ja sme tí, čo niečo robia.." dodal a presunul sa pohľadom k Namjoonovi.

Ten naňho mierne podráždene pozeral, no Yoongi naňho len pozrel pohľadom 'no a čo, nemusíme na ňu byť milý, zachránili sme jej predsa život', no Namjoon mu opätoval pohľad 'myslíš tým; ja som jej zachránil život. A napriek tomu, mne sa zdá celkom milá..'.
Yoongi by bol protestoval svojím 'protipohľadom', no Lynn im do toho akosi skočila.

"Ehm.." odkašľala si, aby konečne prerušila túto ich neverbálnu komunikáciu, pretože bola celkovo dosť zmätená čo sa to deje.

Mlčky ich sledovala ako si vymieňajú pohľady, no bolo jej to nepríjemné, keďže nevedela čo si tým dávajú najavo, no zdalo sa jej že sa 'bavili' o nej.

"Takže z tohoto teda vyplýva, že ja som nič nerobila, vy ste robili všetko, ty si ma zachránil.." kývla smerom k Yoongimu, ktorý len mlčky kývol na súhlas, "..no stále ste mi nepovedali, čo a ako sa mi vlastne stalo." dokončila.

"No to by sme chceli vedieť aj my." odvetil Namjoon.

"A-akože..? Vy neviete ako sa mi to stalo?" neveriacky na nich hľadela Lynn.

Takisto ako hľadeli aj ony na ňu.

"Počkať, počkať.. Chceš nám povedať, že ty tiež nevieš ako sa ti to stalo? Akože ani trošku??" vypúlil na ňu oči Namjoon.

"N-no neviem.." zamrmlala Lynn.

"Čo je posledné na čo si pamätáš?" zvedavo sa spýtal Joon.

Lynn preglgla a mlčky hľadela do zeme.
Yoongi zdvihol zrak zo zeme a tiež sa na ňu zapozeral.

"No tak.. Čo je posledné na čo si spomínaš?" snažil sa ju posmeliť Namjoon.

Lynn zdvihla pohľad zo zeme a prehovorila.

"Jeho." zahľadela sa Yoongimu do očí a on len nervózne preglgol.

"Nič viac?" spýtal sa Namjoon. "Hocijaká maličkosť.. Nič?"

Lynn však len zakrútila hlavou a sklopila svoj pohľad do zeme.
Cítila sa za to zle, akoby za to mohla ona.

"No, na doplnenie tvojich informácií..", začal Yoongi, "..som ťa našiel pred pár týždňami.. niesom si istý ako dávno to bolo, ležať v jednej uličke na zemi v mláke krvi." povedal Yoongi pokojne, no vnútri sa pri tých spomienkach zachvel.

Lynn len mlčky sedela a počúvala.

"Chvíľu predtým som sa prechádzal po ulici a začul tóny klavíru. Šiel som za nimi a našiel som ťa tam hrať. Potom som však odišiel..
O chvíľu na to som vonku začul výkrik a bežal som za jeho zdrojom.. Vtedy som ťa našiel. Doniesol som ťa domov, pár dní sa o teba staral, no tvoj zdravotný stav sa zhoršoval tak som zavolal Joonieho. Mala si otravu krvi.." dohovoril Yoongi a v izbe zavládlo ticho.

V tej chvíli nemal nikto čo povedať.

Lynn len mlčky prikývla a snažila sa pomaly vstrebať tieto informácie.
Po hodnej chvíli sedenia v tichu však Namjoon vstal.

"Lynn.." opatrene ju oslovil Namjoon.
"Myslím, že tieto informácie sú pre teba dosť vyčerpávajúce, na jeden deň je toho pre teba až príliš.. Vlastne všetkých nás to dosť vyčerpalo.. Ja už pôjdem domov, aj tak je už neskoro."
zahľadel sa Yoongimu do očí ktorý len chápavo prikývol a pomaly sa presunul k vchodovým dverám.

Yoongi tiež vstal, uprel pohľad na Lynn, a keď videl, aká je otrasená z toho všetkého, usúdil, že ona asi zostane sedieť a tak sa sám presunul za Namjoonom.

"Myslíš, že sa rozpamätá?" spýtal sa Yoongi.

"Neviem.. Utrpela aj dosť silný otras mozgu, jej spomienky sa už nemusia vrátiť," povedal ticho Namjoon, na čo Yoongi len mlčky prikývol.

"Veľa šťastia, hyung. Dávaj na ňu pozor," stisol ho za plece a otočil sa na odchod.

"Ďakujem ti Namjoon.. Za to, že si ju udržal nažive," šepol Yoongi a Namjoon sa len usmial a vykročil von.

Yoongi za ním zamkol dvere a vrátil sa naspäť do obývačky.
Pohľad na Lynn ho prinútil k úsmevu.

Lynn v klbku ležala na gauči a spokojne odfukovala.
Yoongi k nej pristúpil a jemne ju zdvihol do náručia.
Nechcel ju nechať spať ma tom tvrdom gauči.

Odniesol ju naspäť do 'jej' hosťovskej izby a zakryl ju veľkou hrubou prešívanou dekou. Lynn sa pri tom pomrvila a zamotala sa viac do deky.
Yoongi sa opäť zasmial a otočil sa na odchod.

"Vtedy pri klavíri.. Spomínam si na teba," zamrmlala Lynn z polospánku, čím Yoongiho vyviedla z miery.

Prekvapene sa za ňou otočil, no ona už zase spokojne spala.
Yoongi len zakrútil hlavou, vyšiel z izby a sadol si k svojmu počítaču.

Potichu na ňom začal pracovať, no mysľou sa stále vracal k Lynn spiacej vo vedľajšej miestnosti.