𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 30

Kov. Krv. Chlad.

To bolo prvé, čo sa Yoongimu premietlo hlavou keď sa mu pomaly navracalo vedomie.

Oči mal stále zavreté a snažil sa ignorovať bolesti v jeho tele. Pulzujúca bolesť hlavy však  pútala pozornosť len a len na seba. Cítil sa akoby sa mu mozog neustále rozbíjal ako sklenená fľaša.

Yoongi pomaly otvoril oči, no ostré svetlo oproti nemu ho okamžite prinútilo ich zavrieť.

Prešiel si jazykom po spodnej pere a zacítil trpkú kovovú chuť.

Krv.

Opäť sa snažil otvoriť oči a pomaly si privykal na svetlo.

Čo dopekla-

Okamžite však zamrzol, keď mu už konečne koplo do hlavy čo sa to vlastne deje.

Okolo seba mal na pevno uviazané hrubé lano, ktoré ho držalo kdesi v nejakom tmavom suteréne.

Je toto snáď nejaká kriminálka?
Musím sa odtiaľto okamžite dostať..

Lynn.

Vtom zamrzol a jeho srdce začalo splašene biť.

Musí okamžite dostať k nej.
Lenže ako? A kde vôbec je?

Tieto otázky ťažko viseli vo vzduchu, no odpovede na ne neprichádzali.

Snažil sa rukami nahmatať nejaký uzol na lane ktorým bol priviazaný.
Samozrejme, pochyboval, že sa mu to podarí.

Boli by hlupáci keby-

To si snáď robia srandu.

Yoongi sa mierne pousmial, keď prstami narazil na veľkú guču, ktorá držala lano pokope.
Snažil sa konce ťahať do rôznych smerov, len aby sa aspoň trošku uvoľnili.

No tak-

Jeho dlane ho už poriadne pálili, keďže lano bolo hrubé a ťažké, ale vtedy sa mu konečne podarilo ho uvoľniť.

Tak a teraz to prezliecť-

"Ale, ale, Šípová Ruženka sa nám konečne prebrala zo svojho spánku!" zachrapčal zrazu hlas zhora a Yoongi inštinktívne pustil ruky z uzla.

Z kovových schodov bolo počuť ako sa k nemu približujú ťažké kroky. Yoongi pozrel hore a zbadal tri postavy s Kang-Hanom na čele.

Akonáhle uzrel jeho tvár, krv v jeho tele začala divoko vrieť.

"Yoongi, prečo ani nepozdravíš svojho starého priateľa? Snáď sa ma len nebojíš?"

"Som priviazaný hrubým ťažkým lanom, mám v sebe asi o 20% menej telesných tekutín ako som mal ešte ráno, nikto ani len netuší kde som a nemám absolútne žiadnu šancu ani len pohnúť nohou. Ty sem napochoduješ s troma ozbrojenými ľuďmi a pravdepodobne ďalšia kopa čaká hore. Ale hej, máš pravdu, ja som ten čo sa bojí," zamrmlal Yoongi.

Kang-Han naňho len zazrel a na čele mu navrela žila zo zúrivosti.
"Chceš vtipkovať? Radím ti, váž slová, kamarát, lebo môžu byť tvoje posledné.." zavrčal medzi zuby Kang-Han.

"Nepamätám sa, že by som ti povolil oslovovať ma kamarát. To si nechaj pre svojich drahých mužov, ktorí ti každý deň lížu-"

"Tak už dosť!!" skríkol Kang-Han. "Okamžite ho umlčte!"

Jeden z ozbrojených okamžite pristúpil k Yoongimu a s celou svojou silou mu vrazil chrbtom zbrane do tváre. Yoongi zaťal zuby, len aby im nedal najavo bolesť, no jeho líce ho pekelne pálilo a pred očami sa mu mierne rozmazalo akoby bol pod vodou. Tvrdý chrbát zbrane mu nemilosrdne rozťal kožu. Mal tam poriadne škaredú ranu, z ktorej sa rinula krv a na zemi sa začala tvoriť sýto-červená kaluž.

"Dobre sa ti pozerá, keď niekto robí špinavú prácu za teba, však Kang-Han? Vidím, že ty si sa nezmenil."

"Drž hubu!" zavrčal naňho a vyskočil zo stoličky. "Myslíš si, že si nejaký frajer, čo? Tváriš sa akoby si zvládol všetko. Lenže vieš čo ti poviem, ty môj malý hrdina? Svoju princeznú už nezachrániš."

Vtom sa rozosmial svojím chrapľavým hlaso, až sa držal za brucho.

Yoongi v tej chvíli vytrhol uvoľnené konce lana a než si Kang Han stihol uvedomiť čo sa deje, už ležal na zemi s pálčitou bolesťou v nose.

Posledné čo videl bol rozmazaný pohľad na Yoongiho chrbát ako beží hore po schodoch.

"Čo stojíte?! Chyťte ho, vy idioti!!!" skríkol na mužov, ktorí sa mu snažili pomôcť zo zeme. Vtom ho však pustili a rozutekali sa hore za Yoongim.

Ten mal poriadne šťastie, pretože na konci schodiska nikto nebol. Asi predsa nečakali, že im unikne tak rýchlo.

"LYNN!!!!"

"LYNN KDE SI??" kričal z plných pľúc a bežal do každých dverí, ktoré videl.

Už počul ťažký dupot nôh za sebou, čo ho prinútilo ešte viac zrýchliť.
Musí ju rýchlo nájsť.

Chladnokrvne vrážal do každých dverí, no všade bolo mŕtvo.

Zostávali už len posledné dve dvere.
Musí ju nájsť.

V prvých nič nebolo.
Približoval sa k posledným dverám a s nádejou ich vykopol.

Tu už musí-

Iba ak..

Prázdna izba.

Doriti.

Doriti.

Doriti-

"Nenašiel si čo si hľadal?" ozvalo sa spoza jeho chrbta a on sa len zúfalo otočil a za sebou zbadal tú ohavnú tvár.

"Vieš, nie vždy naozaj potrebujeme to, čo hľadáme. A hlavne ak si celý čas zameraný na nesprávny cieľ. Pretože to je presne to, čo ťa dokáže zničiť najviac."

"Ty jeden odporný-"

Kang-Han sa mu zaškeril do tváre. "Stále nerozumiem, ako hlúpy si musel byť, keď si veril tomu, že by sme sa k nej dostali bez tvojho vedomia. Strážite si ju ako oko v hlave. Ale ty.. Ty si bol oveľa ľahší terč, keďže som týmto objavil tvoju zraniteľnú stránku," zaškeril sa, chrapľavo si odkašlal a pokračoval.
"Snažili ste sa ju predo mnou skryť. Ale neboj sa, po tebe príde na rad ona."

"Ty jeden nechutný skur-"

"Je váš," povedal Kang-Han mužom za ním, ktorí sa hneď chopili svojho.

Okamžite sa vrhli na bezmocného Yoongiho, ktorý už nemal dosť sily na to, aby sa pred nimi ubránil.

Kang-Han ťažkými krokmi vyšiel z miestnosti a pomaly za sebou zatvoril dvere.

Spokojne si vykračoval po dlhej tmavej chodbe, za sebou nechávajúc bezvládne zakrvavené telo, ležiace bezducho na chladnej betónovej podlahe.

Vtom momente, akoby na znamenie, hodiny odbili celú.