𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 18

"Máš všetko?" spýtal sa s obavami Jungkook.

"Áno, veď som si brala len mobil a bundu," zasmiala sa Lynn.

"Pravda.."
Lynn prešla popri ňom k dverám.

"..Lynn, počkaj!" zrazu ju Jungkook chytil za ruku a jemne pritiahol k sebe.
Lynn mu šokovane hľadela do jeho tmavých očí.
"Ja len.. ďakujem, že si dnes prišla," povedal s malým úsmevom na tvári a hľadel jej pri tom do očí. Lynn mala pocit, že sa v momente rozpadne.

"T-To ja ďakujem.. že som mohla prísť," zahanbene sa naňho usmiala naspäť.

Stáli tam a pozerali si navzájom do očí.
Ich oči sa na seba usmievali. V miestnosti zavládlo ticho.
Nie trápne ticho, ale sýte, plné ticho, pri ktorom jediné na čom záležalo, bolo úpenlivo si hľadieť do očí.

Lynn začínala byť pomaly, ale isto omámená Jungkookovou vôňou, ktorá ju obklopovala. Jej tep sa začal zrýchlovať a do tela sa jej nahrnula horúčava.
Jej oči skĺzli na jeho pery.
Tie plné vlhké pery.
Boli len kúsok od nej.
Zabodávala do nich svoj pohľad a mala chuť-

*TUUUUUUUUT!!TUUTUUUT!!!*

Lynn z Jungkookom od seba okamžite odskočili, akoby medzi nich spadla bomba.
Lynn od zlaknutia zabehlo, rozkašlala sa a snažila sa to nejako predýchať, no veľmi jej to nešlo.

"T-To bude..Namjoon..." zakoktal sa Jungkook.
Lynn len prikyvovala, pretože na nič iné sa v tejto chvíli nezmohla.

"Nemám ti priniesť vodu alebo niečo?" spýtal sa zmätene Jungkook a sledoval Lynn či sa z toho dostane.
Tá sa snažila, no veľmi jej to nešlo.

"N-ne-tre-b-ba.." vyhŕkla pomedzi kašeľ.
Ešte pár krát zakašľala a bola v pohode.
Teda.. Vrámci možností.

"Ehm.. Tak ja pôjdem, nech Namjoon nečaká," zamrmlala a zahanbene sa usmiala.

"Bež," povedal Jungkook a oprel sa o dvere.

Lynn mu ešte rýchlo zakývala a utekala k striebornému autu, ktoré stálo pred domom.
Jungkook jej odkýval a zavrel za sebou dvere.

"Ale ste zlatý," uškrnul sa na ňu Namjoon pokojne opretý o volant, keď nasadla do auta.

"Čože?" pozrela naňho Lynn nechápavo.

"Ty a Jungkook," povedal. "Tento úsmev som na jeho tvári ešte nevidel, a to že ho poznám pekne dlhú dobu.." zasmial sa.

"Ale choď.." mávla rukou Lynn a dúfala, že o tom Namjoon nebude chcieť ďalej rozprávať lebo sa cítila dosť zahanbene.

Namjoon sa na ňu len otočil a venoval je pohľad "ja vidím aj to, čo si myslíš, že nevidím"
a následne opäť uprel pohľad na cestu.
Lynn sa len zmätene pozerala pred seba, lebo ten jeho pohľad nevedela tak úplne identifikovať.

"Hej, Namjoon," začala Lynn.

"Hm?" zdvihol obočie a jemne k nej pootočil hlavu tak, aby videl aj na cestu aj na ňu.

"Ja.." zamrmlala. "neviem ako začať.."

Namjoon sa k nej teraz otočil úplne a pozrel jej do očí. "Lynn, počuj, môžeš sa mi zveriť s čímkoľvek, dobre? Nemaj strach, kľudne mi povedz ak ťa niečo trápi," povedal jej mäkkým hlasom a venoval hrejivý úsmev, a následne sa opäť otočil na cestu.

Lynn sa cítila v Namjoonovej blízkosti akosi v bezpečí. Cítila sa pokojnejšie.

Predtým, než prehovorila sa však ešte zamyslela. Nechcela rozprávať len tak z brucha, to jej veľmi nešlo.