𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 16

Cesta netrvala veľmi dlho. Jungkook zastal pred neveľkým béžovým domom. Pôsobil veľmi milým dojmom, bolo vidno, že je oň starané.

"Tak sme tu," povedal Jungkook, odopol si pás a vystúpil z auta kráčajúc k dverám, pri ktorých sedela Lynn.
Otvoril ich a počkal kým Lynn vystúpi. Tá sa však nestačila diviť.

"Oh, tak gentlemeni predsa nevymreli.."

"Snažím sa," povedal Jungkook a zahanbene sa usmial.

Lynn kráčala smerom ku vchodu, keď v tom na ňu Jungkook zakričal.

"Hej Lynn! Kam ideš?" Lynn sa len nechápavo otočila na Jungkooka stojaceho pri aute.
"Ideš opačným smerom. Tadiaľto," povedal ukazujúc rukou druhým smerom.

Lynn zdvihla svoj zrak a spadla jej sánka.
Dívala sa na obrovský majestátny "dom".
Dom bolo slabé slovo, toto bolo priam domisko. Bol natretý nabielo a ku vchodu viedol širší kamenistý chodník s osvetlením.

"T-Tu bývate??" zašla Lynn a nedokázala si zavrieť ústa od údivu. Vyzeralo to ako nejaká rezidencia.

"No.. Dajme tomu. Skôr nie ako áno," odpovedal zamyslene Jungkook a viedol Lynn po kamenistej cestičke.

"Čoze?" zastavila Lynn a nechápavo zdvíha na Jungkooka obočie.

"Hm.." začal Jungkook. "..no, každý z nás má samozrejme aj svoj vlastný byt, no najviac času trávime tu. Ber to ako.. Nejaké naše sídlo," zasmial sa nervózne Jungkook a poškrabal sa pri tom na zátylku.

Lynn len mlčky prikývla. Videla, že Jungkook jej dáva nenápadne najavo, že o tom nechce hovoriť.
Ale prečo? Vyzerá to tak, že majú dosť veľa peňazí, možno sa za to hanbí..?
Lynn zamyslene stála a bola úplne zamotaná vo svojich myšlienkach.

"Poď, chlapci nás už čakajú," prerušil jej myšlienky Jungkookov mäkký hlas, no oveľa viac ju prebudila jeho ruka na jej páse.

Kľud-kľud-kľud-dýchaj-Lynn-DÝCHAJ-kľud!!!

Lynn zaliala v celom tele horúčava, no snažila sa to zakryť čo najviac, aj keď vedela, že určite sa zas celá červená. Jeho dotyk navodil v jej tele pavučinu elektrických impulzov a zvláštne pocity v bruchu.

Keď došli k dverám, Jungkook ju pustil, aby jej šiel otvoriť dvere. Lynn sa len z vďaky pousmiala, no stále mu nebola schopná pozrieť do očí, keďže sa stále červenala.

Vošla dnu a do nosa jej udrela úžasná vôňa.
Lynn sa zhlboka nadýchla a slastne pri tom zavrela oči.
Mäso..
Otvorila ich, až keď pri sebe začula jemný smiech. Bol to Jungkook, ktorý ju pobavene sledoval.

"Dúfali sme, že budeš hladná," povedal Jungkook s lišiackym úsmevom.

"VRAVEL TU NIEKTO SLOVO HLAD?!" ozval sa vysoký hlas z kuchyne. "TAKÉ SLOVO JA NEPOZNÁM!!"

Lynn prekvapene pozrela na Jungkooka, ktorý sa len zasmial a naznačil jej, nech pokračuje smerom za hlasom.
Lynn bola trochu nervózna, keďže si bola istá, že tohto človeka nepozná.

Vošla do obrovskej presvetlenej miestnosti. Ako prvé upútali jej pozornosť obrovské francúzske okná, cez ktoré prenikali dnu slnečné lúče. Celá miestnosť bola ladená do zlato-čiernych farieb.
Ďalším pozoruhodným prvkom bol obrovský mahagónový stôl. Bol majestátny.
No tá najdôležitejšia vec, čo upútala jej pozornosť, bol zdroj hlasu. Lynn sa pozerala na vysokú postavu stojacu chrbtom k nim, za kuchynskou linkou z čierneho mramoru so zlatým zdobením. Mal obrovské plecia a zdalo sa, že niečo krája.