𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 25

Nedá sa povedať, aká dlhá doba to bola, kým si Lynn a Yoongi hľadeli do očí, len pár centimetrov od seba, no obom sa zdalo, že im pred ich očami ubehlo nekonečno.

"H-" začala Lynn a už šla vyskočiť, no Yoongi ju zastavil.

"Psst..!"

"Čo-"

"Psst.." zašepkal Yoongi pokojne a so zavretými očami jej jemne pritisol prst na pery.

Lynn v tom momente úplne zamrzla.
Yoongiho dotyk na jej perách spôsobil, že jej srdce takmer zastalo.
Čo to doňho vošlo..?

"Ešte chvíľu.." šepol, a s pokojom vydýchol.
Otvoril oči a zabodol svoj pohľad Lynn priamo do duše.

Lynn sa rozbúchalo srdce a cítila ako jej telo začínalo horieť.
Nevedela čo má robiť.
Horúčava naplnila jej tvár a jej líca horeli.
Jej dych sa zrýchlil, no snažila sa upokojiť.

Nevedela o čo tu ide.
Venovala Yoongimu zmätený pohľad, no z jeho očí vyžaroval len nesmierny pokoj.

Nechcela si to priznať, no zbožnovala jeho oči.
Mal oči sýte a úprimne, také v ktorých sa človek jednoducho dokázal stratiť.
Stratiť pojem o čase, aj o tom kto ste.
A tak sa aj stalo.
Lynn sa úplne vpila do jeho očí a úplne zabudla čo sa deje okolo.

Koľko času prešlo?
Sekundy..?
Minúty..?
Hodiny..?
Bolo jej to jedno. Jediné čo teraz chcela bolo pozerať do tých oči. Do tých oči, ktoré v sebe ukrývajú nekonečno.

Nikto si však nevšimol Jungkooka stojaceho vo dverách.
"Ehm.." zamrmlal jemne.

Reakcia však bola blesku-rýchla.

Kým Jungkook stihol žmurknúť, Lynn už stála pri klavíri a Yoongi sedel na posteli.
"Ja..môžem prísť aj neskôr," povedal nesmelo Jungkook a nervózne sa poškrabal na zátylku.

"N-Nie..- Ehm, totižto ja som sa len podkla a spadla a.." snažila sa vysvetliť Lynn, no jazyk ju ešte veľmi neposluchal a zdalo sa, že ešte dlho nebude, tak to vzdala.

"J-Jasne.." povedal Jungkook a jemne sa zasmial. "Tak.." začal nesmelo, "..môžme?"

Lynn zmätene pátrala v hlave, na čo sa práve Jungkook pýta. V jej hlave však vládol neskutočný zmätok.

"Jasné!" vyhŕkla až s príliš veľkým úsmevom na tvári, a ako sa pohla smerom za Jungkook, úpenlivo premýšľala, na čo to vlastne prikývla.
"Maj sa, Yoongi," povedal Jungkook a kráčal von.

Ako opúšťali Yoongiho izbu, Lynn sa len nesmelo otočila za seba. Pozerala na Yoongiho, ktorý so skleným pohľadom pozeral von z okna.

Lynn mu venovala posledný pohľad a pohla sa von za Jungkookom.

...

Keď Lynn a Jungkook míňali už asi tretí blok domov, Lynn sa konečne odvážila ozvať.

"Kookie..?" spýtala sa nesmelo.

"Áno?" ozval sa naspäť, no ani sa neotočil. Zdalo sa, akoby niečo hľadá.

"Nechcem nejako rýpať alebo niečo, ale.. Nestratili sme sa náhodou..?"

Jungkook sa na ňu už tento krát otočil.
"No.. Vlastne.." mumlal a skenoval očami svoje okolie.

Lynn sa na ňom poriadne zabávala.
Už definitívne vedela, že sú stratení.

"..áno," vzdychol Jungkook a zvesil plecia.
"S navigáciou v tejto časti mi to fakt nejde.. Nechápem ako to, že sa tu Yoongi nestratí!"

"A kam to vlastne ideme?" spýtala sa Lynn zvedavo. "Už mi to môžeš povedať, možno ti budem vedieť pomôcť.." venovala mu žiarivý úsmev.

Jungkook na ňu len zúfalo pozrel, no nakoniec ho aj tak prelomila.
"No dobre.." vzdychol, "mám namierené do neďalekej zoologickej..ale-"

"FKWFSJKFJSHKJKSHJ..!!!!!!!!!!!"
Lynn okamžite začala poskakovať okolo a snažila sa nájsť slová. No veľmi to nešlo.

Jungkook od Lynn o kúskom ustúpil a začal sa smiať.
Z Lynn doslova sršalo nadšenie.

"ZOO??????" spýtala a ledva lapala dych.

"A-áno," prikývol Jungkook so smiechom.

"NIKDY SOM V ZOO NEBOLA!!!!!" vyhŕkla Lynn.

Jungkook sa len spokojne usmial. "Tak teraz ak sa dokážeme z tadiaľto vykonať, tak budeš!" uškrnul sa Jungkook.

"Jeon Jungkook, ja ťa milujem!" vyhŕkla Lynn a vyskočila naňho.

Jungkook na ňu vyvalil oči, no okamžite ju chytil do náručia, akoby nevážila ani gram. Lynn sa mu zaborila do hrude, a až keď sa jej v ušiach ozval tlkot Jungkookovho srdca, uvedomila čo práve spravila.

Celá červená z neho zoskočila a zaborila si tvár do vlasov. "J-ja..p-prepáč, ja neviem čo to do mňa vošlo.." zakoktala sa.

"To je v pohode," jemne sa zasmial Jungkook. "Tak poď," načiahol za ňou ruku, "teraz mi musíš pomôcť nájsť cestu."

Lynn sa konečne vyhrabala z vlasov a so širokým úsmevom vložila svoju dlaň do tej jeho.

...

"Jungkook, toto bol jeden z mojich najkrajších výletov,"  povedala Lynn počas chvíle ticha, ktoré zavládlo zatiaľ čo kráčali po parku.
Vietor jemne povieval a listy na stromoch sa už pomaly začínali sfarbovať do žlta.

Jungkook sa jemne pousmial. "To som rád."

Vtom spomalil a pozrel na Lynn.
Tá sa z jeho pohľadu okamžite začervenala a sklonila hlavu, pričom sa jeden pramienok jej vlasov uvoľnil a spadol jej do očí. Jungkook sa na ňu stále díval a uvedomil si aká je nádherná.

Slnko ožiarovalo jej tvár a jej začervenané líca ju vykreslili ešte krajšie. Pomaly k nej zdvihol ruku a jemným pohybom jej zasunul pramienok vlasov za ucho.
Lynn cítila ako jej horí celé telo a svoj pohľad ešte viac zabodla do zeme.
Vtom Jungkookove prsty jemne sklzli po jej sánke a opatrne naklonil jej tvár k sebe, aby sa na ňu mohol pozrieť.

"Lynn.." začal.

Lynn naňho zdvihla oči. Bol nádherný. Jungkook naozaj vyzeral ako jeden z tých modelov z časopisov. Dokonca ešte oveľa lepšie.

"Áno?" spýtala sa Lynn nesmelo.

"Niečo k tebe cítim," zašepkal chraplavým hlasom. Lynninym telom okamžite prebehla vlna elektriny a razom úplne onemela.

"Budeš moje dievča?" vyslovil opatrne Jungkook a Lynnine srdce sa zbesilo rozbúchalo.

...

Stačilo.

Už sa na to viac nemohol pozerať.
Už to viac nedokázal držať v sebe.

Neznášal svoje emócie.
Ten odporný pocit v jeho vnútri.
Už ho nevládal zažívať stále dookola,
znovu a znovu.

"Namjoon..prosím, ja už nemôžem..
už ju viac nechcem vidieť.." vzdychol do telefónu a predtým než sa druhá strana stihla ozvať, zložil.

________________________
ach... TㅅT
prosím, prosím, predtým než ma začnete nenávidieť /ak sa tak ešte nestalo/ za toto moje, dobre že nie už štvrťročné pridávanie nových častí, chcem sa vám za to veľmi veeľmi ospravedlniť. vyhovárať sa na to, že nemám čas by bola pravda tak na 45%. a to je menej ako polovica, čo je dosť zlé. naozaj sa v tomto chcem zlepšiť, pretože moonlight sonata. pre mňa naozaj veľa znamená, keďže to je taký môj prvý ozajstný výtvor a záleží mi na ňom.
a hlavne na vás, čo to stále čítate a tým ma neskutočne podporujete.
snáď spolu zostaneme až do konca ♡

      stále vás moc moc ľúbim!~

xoxoxo
                                          ~J-UpStars 🌙