𝒎𝒐𝒐𝒏𝒍𝒊𝒈𝒉𝒕 𝒔𝒐𝒏𝒂𝒕𝒂. | 𝒚𝒐𝒐𝒏𝒈𝒊

Part 22

Lynn na 4. krát konečne zdvihla mobil a dezorientovane ho priložila k uchu.

"Haló?"

"Ahoj Lynnie!" ozval sa veselý hlas s telefónu a Lynn sa z toho okamžite rozlial úsmev po tvári.

"Ahoj Kookie! Čo sa deje?" spýtala sa Lynn a posadila sa na kraj posteli.

"Nič, nič, len som ťa chcel počuť.." zašepkal Jungkook zahanbene a Lynn sa zachichotala a okamžite sa jej nahrnula červeň do líc.

"Aww, to je milé.. Inak čo si dnes robil?" spýtala sa a hrala sa pri tom s prameňom vlasov.

"No.. Ráno sme šli nakúpiť nejaké veci, ktoré nám chýbali do centra, tak sme sa tam celkom zdržali. Yoongi ti to určite spomínal."

"Vlastne ani nie. Vravel, že pomáhal Namjoonovi s nejakými vecami," povedala Lynn.

"Á-áno, áno.." zakoktal sa Jungkook. "Potom keď sme sa vrátili sme pomáhali Namjoonovi s vecami.. Myslím keď sme prišli z toho nákupu..a tak.. No, to je jedno!  Prejdem k veci prečo ti volám," povedal aby rýchlo zmenil tému, keďže sa mu nepáčilo kam naberala smer.
"Nemáš chuť dnes večer niekam zájsť? Do kina, do baru alebo kam by si len chcela.." spýtal sa hanblivo Jungkook.

"Oh..Uh.." začala Lynn mumlať v rozpakoch. Ešte nikto ju nikdy nepozýval von. A už určite nie niekto taký ako je Jungkook..
"Samozrejme! Veľmi rada!" povedala Lynn a snažila sa neznieť až tak natešene.

"Super! Prídem pre teba okolo 8-mej!" zvolal Jungkook a Lynn z jeho hlasu vycítila, že sa usmieva. Tiež sa usmievala od ucha k uchu.

"Tak teda o ôsmej," povedala s úsmevom Lynn.

"Tak o ôsmej," zopakoval si pre seba Jungkook, odzdravili sa a zložili.

Lynn zložila mobil na stôl a s natešeným vzdychnutím sa zvalila na posteľ.

                                          ...

Dokelu, Lynn.. Pohni zadkom, už je pol ôsmej!!

Lynn nevedela čo skôr a tak neustále pobehovala po izbe.
Nevedela totižto čo  na seba.

S bielou nič nepokazím, pomyslela si a vytiahla tenučkú bielu blúzku. Obliekla si ju, dala si tmavé rifle a nasadila svoje obnosené bordové coversy. Neboli síce najnovšie, no jednoznačne boli najpohodlnejšie a to Lynn v tejto chvíli úplne vyhovovalo.

S vlasmi si už ani nič nestihla spraviť a keď opäť pozrela na hodinky, ktoré už ukazovali 8, rýchlo si zhrnula veci a letela von.

"Maj sa, Yoongi! Ideme s Jungkookom niekam von, nečakaj ma," zakričala Lynn a a čakala na odpoveď, no nikto sa neozval.

Lynn len mykla plecami a so zabuchnutím dverí vyletela von.
Tam už ju čakal známy úsmev.

"Vyzeráš.. dobre," zašepkal Jungkook a usmial sa.

"Ďakujem.. " pousmiala sa Lynn a zahanbene sa pozrela do zeme. Prijímanie komplimentov teda nebola jej šálka kávy.

"Pôjdeme pešo," povedal Jungkook a pohol sa smerom do ulice.
"Spravíme si takú menšiu prechádzku."

Lynn sa naňho nadšene usmiala a pridala do kroku aby ho dobehla.

"Chceš ísť do kina alebo sa niekam najesť, či-"

"Do kina!" zvolal Lynn okamžite.
"Už je to tak dávno čo som bola naposledy v kine."

"To vážne?" spýtal sa prekvapene Jungkook. "My tam s Jinom chodíme takmer každý víkend."