Vôňa starých kníh ✔

šiesta kapitola

,,Zoe?"

Pootočila k nemu hlavu a pozrela mu do hnedých oči s letmým áno na perách.

,,Pamätáš si, keď som ti hovoril, že sa raz budeme musieť rozísť?" opýtal sa navonok pokojný, no s hlasom plným obáv. Trošičku sa zamračila, ale prikývla. Ten deň si dobre pamätala, bol u nej v izbe a pozerali cez okno. V izbe bola tma, tak nemohla vidieť jeho tváre alebo to ako sa tvári. Vtedy, keď jej to povedal, pocítila strašnú bolesť. Akoby to bolo včera.

,,Je ťažké o tom hovoriť, ale keď skončí tento ročník, odchádzam do Španielska. Budem tam študovať umenie." povedal.

V očiach ju zaštípali slzy, no musela ich zahnať pretože pred ním nechcela plakať.

,,Aha, chápem." povedala potichu, no jej hlas znel zranene. Pocítila na ruke jeho stisk.

,,Mrzí ma to..." ospravedlnil sa nevinne.

,,Nič sa nedeje. Chápem to, Alex. Bude najlepšie, keď ostaneme len kamaráti," povedala a chystala sa odísť, ale Alex ju zastavil.

,,Zoe, nechcem aby medzi nami to skončilo takto. Chcem sa s tebou stále stretávať a byť ti nablízku," povedal a pozrel jej do očí. Zažmurkala aby nedovolila slzám, zmáčať jej líca, ale už bolo neskoro. Jedna jej pomaly tiekla po líci. Zdvihol jej hlavu na úroveň tej svojej.

,,Zoe," zašepkal.

,,Prepáč mi to, Alex. Ale nedokážem byť vedľa osoby, ktorá odchádza a nezamilovať sa do nej." hovorila potichu, videla na jeho tvári prekvapenie.

,,Možno sa to aj stalo," dodala. Odtiahla sa od neho a otočila sa mu chrbtom. Nechcela sa otočiť keď na ňu Alex zavolal. Pre ňu už bolo neskoro.